Do Egypta šli na semifinálové sústredenie 24 tanečníci, na Slovensko sa vrátili len desiati, ktorí majú šancu získať umelecké i finančné uznanie. Vydržali tí, čo zabojovali. A nešlo iba o umenie, ale aj o šou a o imidž. Pre toho, kto sa s televíznymi kamerami neskamarátil, sa sen skončil.

Šok pre všetkých

Tréningy na priamom slnku alebo rozhorúčenej sále dali všetkým riadne zabrať, rovnako ako ranné rozcvičky. Nikto sa však nesťažoval, každý bol presvedčený, že si postup zaslúži.

Dve vyraďovacie kolá boli však neúprosné. Už po prvom, keď porota vyradila ôsmich finalistov, prišlo sklamanie aj slzy.

Takmer nik sa však nesťažoval. Maskot súťaže, takmer stokilový kuchár Paľo Daniel priznal férové rozhodnutie, rovnako aj exhibicionista a šoumen Peter Halmo. Vyradení pripúšťali, že sú tam aj lepší tanečníci. "Myslím, že sme nikomu neukrivdili," tvrdil aj predseda poroty Fredy Ayisi.

Po druhom kole však už viacerým zmrzol úsmev na perách - dokonca aj porotcom. Medzi finálových tanečníkov a tanečnice sa nedostali favoriti.

Najväčší šok to bol pre Dobravu Škvaridlovú. Skúsená tanečníčka, ktorá má za sebou množstvo vystúpení aj tréningov, bola pre všetkých semifinalistov jasnou voľbou. Uznávali ju ako autoritu i ako vzor. Tak ju videla aj porota.

"Dobrava je jednoducho profesionálka. Tancuje si tak nenápadne a potichu niekde vzadu, ale keď príde na javisko, tak to poriadne rozbalí," nešetril chválou Ayisi.

Nakoniec Dobravu vrátili do hry samotní tanečníci. Rovnako tak urobili s Ivanom Draškovičom. Hip-hopový a breakdancový tanečník, ktorý očividne patril k najlepším, sa taktiež nepotreboval ukazovať pred kamerou. "Najväčší problém mám práve s médiami. Ja som sem prišiel hlavne kvôli tancu," hovoril.

Išlo im o tanec

"My nie sme žiadne miliónové pipky, ktoré bojujú o to, ktorá je krajšia. Nám o niečo ide," tvrdili svorne tanečníci a narážali na podobnú súťaž Dievča za milión. Žiadne veľké konflikty či ohováračky sa preto v Egypte nekonali. Ani finty televízneho štábu či zdanlivo vypnuté kamery ich neprinútili povedať niečo na svojich konkurentov. Radšej boli ticho, stala sa z nich dobrá partia. Spolu na pláži popíjali pivo, hrali plážový volejbal. Tí, ktorí sa pretancovali ďalej, si pomáhali na "pľaci", navzájom sa doučovali choreografie alebo náročné prvky.

"V tanci je to ako vo futbale. Tu tiež nemôže ísť každý iba sám za seba," tvrdil Jano Jamrich. Egypt bol pre tanečníkov vlastne silovo-vytrvalostným tréningom. To hovoril aj ich fyzioterapeut Miroslav Vavák. "Nebolo to nič ľahké." Až teraz, vo finále, ide o psychiku.

SAŠA OBUCHOVÁ