Toman mal zaškrtiť Helenu kuchynskou utierkou v ich byte na Stredňanskej ulici v Topoľčanoch. Zdôveril sa tým svojmu priateľovi a potom utekal pred trestom. Po desiatich kilometroch putovania našiel vhodný úkryt v stohu neďaleko miestneho poľnohospodárskeho družstva v Chrabranoch.
"Vedel, že po ňom pátrame. Videl policajtov prehľadávať okolie, všimol si vrtuľník a počul oznámenie o pátraní v miestnom rozhlase," povedal nitriansky krajský policajný hovorca Miloš Fábry. Toman sa pred nimi schoval hlboko do vnútra veľkého stohu. Policajný pes bol síce blízko neho, ale nemal konkrétnu stopu. Pach myší či hmyzu v slame ho úplne dezorientoval. Situáciu navyše komplikoval dážď.
Toman bol ako štvanec - zúbožený, hladný a smädný. Zrazu rezignovane vyliezol z úkrytu a išiel si do družstva pýtať jesť. Dokonca súhlasil aj s tým, aby zavolali políciu a pri zadržiavaní nekládol odpor.
"Topoľčianski policajti sa o vyhladovaného Tomana postarali. Kúpili mu polievku a rožky. Báli sa mu dať inú stravu, aby mu tým neublížili. Previezli ho na lekárske vyšetrenie. Pri jedení polievky sa policajtom k vražde priznal. Priznanie však nemožno považovať za procesný úkon. "Vypočuť ho nemôžu vyšetrovatelia, iba sudca. Krátko po vražde bol totiž obvinený," zdôraznil Fábry.
Tomana previezli do nitrianskej väznice. Hrozí mu trest odňatia slobody od desať do pätnásť rokov. Motív jeho činu nie je známy. Dá sa predpokladať, že je ním pomsta. Toman si za mrežami odpykával trest za násilnú trestnú činnosť a trestné oznámenie vtedy naňho podala práve jeho partnerka Helena. (bej)
