BRATISLAVA - Aj keď sa Slovensko ako krajina v rámci Európskej únie zasadzuje za čo najpružnejšie pracovné právo, slovenskí poslanci Európskeho parlamentu v stredu hlasovali za jeho sprísnenie. Deviati zo štrnástich zdvihli ruku za návrh smernice, ktorá by zrušila výnimku umožňujúcu firmám zamestnávať ľudí aj na viac ako 48 pracovných hodín týždenne. Súhlasili tiež s tým, aby sa čas pracovnej pohotovosti zarátaval do odpracovaných hodín, aj keď ho zamestnanec nestrávil na pracovisku.

Stredajšie hlasovanie však bolo len prvým čítaním navrhovanej normy. Diskusia sa teraz presunie smerom k členským štátom a o smernici budú hlasovať ministri v Rade EÚ. "Sme optimisti. Veríme, že na pôde rady sa nám podarí tento návrh zablokovať. Spolu s Veľkou Britániou, Írskom a ďalšími štátmi by sa nám malo podariť vytvoriť dostatočne silný blok, aby tí, ktorí sú za sprísnenie pracovnoprávnych vzťahov, nedosiahli potrebnú kvalifikovanú väčšinu," myslí si hovorca slovenského ministra práce Martin Danko.

Medzitým chce rezort Ľudovíta Kaníka lobovať medzi europoslancami a ovplyvniť tak ich hlasovanie v ďalšom procese. Keď sa totiž Rada EÚ nezhodne s europarlamentom, príde na rad tzv. zmierovacie konanie, v ktorom sa bude hľadať kompromisné riešenie.

Za sprísnenie pracovného práva boli v europarlamente najmä socialisti, komunisti a zelení, pridala sa však aj časť ľudovcov. Medzi nimi bol aj Milan Gaľa, ktorý kandidoval za SDKÚ. Jeho dvaja kolegovia Zita Pleštinská a Peter Šťastný boli proti. "Priznám sa, váhal som. Poznám pozíciu ministerstva, ktoré nesúhlasí s obmedzeniami, a chápem argumenty o potrebnosti pružného pracovného práva. Zároveň som však nebol úplne presvedčený o tom, či existuje dostatočná ochrana pred zneužitím výnimky z maximálneho pracovného času," povedal Gaľa pre SME. Ako ďalej dodal, ako lekárovi mu imponoval návrh, aby sa čas pohotovosti započítaval do celkového pracovného času. "Išlo však len o prvé čítanie a nevylučujem, že svoj názor prehodnotím, ak ma presvedčia, že moje obavy boli zbytočné," dodal.

Obmedzenie pracovného času na 48 hodín týždenne bez ohľadu na počet úväzkov v únii platí od roku 1993. Británia si však vymohla, aby sa pracovník po dohode so zamestnávateľom mohol tohto práva zrieknuť. Táto možnosť, ktorá sa medzitým rozšírila aj z britských ostrovov, by podľa snemovne mala zaniknúť 36 mesiacov potom, čo príslušná smernica vstúpi do platnosti, teda asi v roku 2009 alebo 2010. MARTIN JAROŠ

Ako hlasovali slovenskí europoslanci