"Sovietska armáda nebola bezduchou masou neznabohov. Tú z nej urobil Stalin a ideológovia komunizmu. Boli to ľudia rôznych národností a vierovyznaní. Je načase, aby sme druhú svetovú vojnu a jej obete odideologizovali a miesto posledného odpočinku vojakov Červenej armády poľudštili," hovorí kunsthistorik Gabriel Kladek. Najmä vďaka nemu vedenie mesta pred okrúhlym výročím konca vojny aspoň čiastočne upravilo zdevastovaný cintorín.
Hroby a pamätník sú národnou kultúrnou pamiatkou. Posledné roky sa o ňu nik nestaral. Z pamätníka i z hrobov zmizli kovové symboly, niekto si odniesol časti obruby z granitu, iné časti obloženia i dlažba boli takmer zničené. Podľa Kladeka úradníci zákon o ochrane pamiatok "nepoznajú alebo prehliadajú".
Na cintoríne leží 3077 sovietskych vojakov a je tretím najväčším na Slovensku. Len 534 je zapísaných v zozname z roku 1945 - 1946, ktorý Kladek našiel v archíve cintorína. Na hroboch má svoje meno iba 128 padlých. Mená ostatných sú zatiaľ neznáme. "Pri oslobodzovaní Košíc padlo len jedenásť červenoarmejcov, z toho jedného popravili pre znásilnenie. Všetkých, ktorí sú na cintoríne pochovaní, doviezli po exhumácii z celého východného Slovenska tesne po oslobodení Košíc."
Doteraz si predstavitelia odboja, mesta i kraja pripomínali výročia oslobodenia pri pamätníku s tridsiatimi hrobmi na Námestí osloboditeľov. "Košičania sa desaťročia klaňali prázdnym hrobom. Podľa dostupných dokumentov tu nepochovali žiadneho vojaka. Všetci sú na verejnom cintoríne," tvrdí Kladek. Niektorí odbojári a komunisti považujú bohoslužbu za zneuctenie pamiatky vojakov sovietskej armády. "Víťazstvo nad fašizmom si privlastnili komunisti. Myslím si, že je najvyšší čas postaviť dejiny druhej svetovej vojny na nohy," hovorí Kladek.
