Do kategórie zvrhlého umenia zaradila rada okolo propagandou protežovaného umelca Adolfa Zeiglera dokonca aj tvorbu impresionistov a postimpresionistov - Renoira, Degasa či van Gogha a Cézanna, ktorú považovala za elitársku, buržoáznu alebo intelektuálsku.

Diela, ktoré nespálili v hlavnej berlínskej spaľovni v roku 1939 (okolo päťtisíc malieb a prác na papieri), sa predali za smiešne ceny na aukciách. To vysvetľuje, ako sa napríklad mnoho skvostov európskeho umenia z prvej polovice 20. storočia ocitlo v galériách a múzeách Spojených štátov. (kop)

Paul Klee: Burdened Children, 1930