Yan Šťastný. FOTO - ČTK
Americký tréner Peter Laviolette pred včerajším štvrťfinálovým súbojom s Českom vyslovil nádej, že okrem osvedčených hviezd okolo Modana v jeho tíme zaberie aj mladšia vlna. "Najmä Yanovi Šťastnému stúpa forma. Pomohli mu dva pekné góly v oslabení, je použiteľný v strede útoku i na krídle."
Samotný 22-ročný Yan ŠŤASTNÝ, syn manažéra slovenskej reprezentácie Petra, mal pred Čechmi rešpekt.
Z čoho najviac?
"Z vynikajúceho brankára Vokouna. A ich útok zas dáva góly, kedy sa mu zachce. Jágr s pukom na hokejke je neudržateľný. Naozaj silný súper. Aj v našom americkom tíme je vyvážená kvalita na všetkých postoch. No hlavne bojujeme na doraz, staviame na fyzickom štýle."
V Innsbrucku odohral pred 25 rokmi váš otec posledný zápas za bratislavský Slovan pred emigráciou do Kanady. Vy ste v tom istom meste dali svoje prvé dva góly na MS v tíme USA. Ako to vnímate?
"Ako zvláštnu hru osudu. Viem, že otec sa na tomto viedenskom štadióne stal v roku 1997 majstrom sveta s reprezentáciou bývalého Československa. Spolu s Františkom Kaberlem, ktorého dvaja synovia hrajú teraz proti mne."
Až do dodatočného príchodu 20-ročného Zacha Parisa ste boli najmladším v reprezentácii USA, navyše dovtedy aj jediný bez skúseností z NHL. Neboli ste terčom uštipačných poznámok?
"Iba priateľsky povzbudzujúcich. V americkej kabíne je kamarátska atmosféra bez rozdielu. I keď rešpektujem našich veľkých hráčov."
Ako vás oslovujú?
"Yan alebo Stas."
A Terrel Owens?
"Á, myslíte na prirovnanie k hviezde amerického futbalu. Na tom sa chlapci chvíľu bavili po zápase so Švédskom, lebo som si spracoval rukou vysoko letiaci puk od nášho brankára DiPietra. Blafák mi vyšiel slušne, ale poďakovať sa musím aj švédskym obrancom, ktorí zaspali."
Skúsili ste americký futbal?
"Seriózne nie, len občas s kamarátmi na ulici."
Premiéru v americkom výbere ste mali na novembrovom Nemeckom pohári, ktorý USA v Hannoveri vyhrali. Vtedy ste vyhlásili, že cieľom vašej sezóny je účasť na svetovom šampionáte.
"K nominácii mi pomohla produktívna sezóna v Norimbergu. Bol som šťastný, keď ma tréneri vybrali aj do záverečnej prípravy pred majstrovstvami sveta, veľmi som sa snažil v tíme udržať."
Ako sa cítite v americkom drese?
"Výborne. Pre túto krajinu mi bije srdce, je to moja domovina. Žijem tam trinásť rokov, chodil som tam do školy, naučil som sa tam hrať hokej, anglický jazyk ovládam najlepšie. ( Yan sa narodil v kanadskom Quebecu - pozn. red. )"
Mysleli ste počas šampionátu na to, že môžete nastúpiť proti Slovensku?
"Bolo by to super, niečo naozaj veľké, špeciálne, ale hneď som radšej zaháňal myšlienky koncentráciou na najbližší zápas."
Kto je lídrom v tíme USA?
"Je ich viac: obranca Aaron Miller, útočníci Doug Weight, Mike Modano, Richard Park."
Plnil podobnú úlohu vo vašom norimberskom klube aj slovenský obranca Ľubomír Sekeráš?
"Ale áno, aj keď Seko toho veľa nenahovoril. Viac český kapitán Tomáš Martinec."
Zašli ste v Norimbergu aj na futbal?
"Zo trikrát. Ľubo Sekeráš vždy zohnal lístky. Obdivoval som, ako sa strelecky darí Slovákovi Mintálovi, veľmi sa mi páčil technicky Vittek, viem, že tam hral ďalší Slovák Slovák."
Pamätáte si na otca z hráčskych čias?
"Končil, keď ja som mal dvanásť rokov. Dobre si pamätám, ako mi pomáhal stáť na korčuliach, keď som bol úplne malý chlapec, ale jeho hokejové výkony z NHL sa mi v mysli dosť miešajú. Nejaké zápasy v New Jersey. Keď som sa venoval hokeju vážnejšie, hráčskym idolom bol pre mňa Peter Forsberg."
Ktoré miesta na Slovensku máte najradšej?
"Bratislavu a Pružinu, rodisko starých rodičov neďaleko Považskej Bystrice."
