Minulé storočie podľa neho ukázalo, že manažmenty štátnych podnikov neboli dostatočne motivované, podniky sa tunelovali a služby zákazníkom napríklad vo sférach telekomunikácií, ale aj energetiky, boli oproti súkromným spoločnostiam horšie. „Privatizácia znamená, že odrežeme rôzne lobistické skupiny od možnosti priživovania sa na týchto podnikoch. Neznamená to však, že ako občania krajiny máme vyhrané. Ďalší krok je postrážiť si použitie príjmov z privatizácie. Tam by mala smerovať diskusia,“ upozornil.
Rozhodnutie vlády vyčleniť zhruba 55 miliárd z privatizácie SPP na dôchodkovú reformu a asi 100 miliárd na zníženie štátnych dlhov nepovažuje Jurzyca ani za zlé, ani za dobré. „Keď sa povie, že časť peňazí pôjde na dôchodkovú reformu, je otázne, či to pôjde na dôchodky, konzultantov, na vytvorenie úradu na legislatívu, a tak ďalej. Tam je priestor na to, aby médiá a občania zbystrili pozornosť, keďže predpokladám, že privatizácia SPP sa zrealizuje,“ upozornil Jurzyca.
Jurzyca tiež pripustil, že ak by sa návrhy podobné požiadavke SDĽ, ktoré vnímajú zahraniční investori veľmi negatívne, opakovali aj pri iných transakciách, mohli by ovplyvniť aj integračné záujmy SR. SDĽ pritom možnosť navrhnúť zmeny v privatizácii ďalších energetických spoločností už naznačila.
SDĽ navrhuje na rozdiel od pôvodného modelu privatizácie SPP predať strategickému investorovi nie 49 percent, ale iba 24 percent akcií podniku, a zvyšných 25 percent previesť na Sociálnu poisťovňu. Tá by ich mala využiť na budovanie povinného kapitalizačného piliera dôchodkovej reformy. Vláda vlani odštartovala tendre na predaj po 49 percent akcií tri rozvodných energetických podnikov a pripravuje aj predaj časti akcií Slovenských elektrární.
(tasr)
