Či už je to nezmerateľná sila modlitby, magický tlak vôle, alebo neviditeľný zázračný liek, jedno je pravda - nad americkou tenistkou talianskeho pôvodu Jennifer Capriatiovou držia ochranné krídla všetci anjeli a pani šťastena sa k nej zavše prikláňa v správnej chvíli.

„Nemohla som dýchať, boli to nadľudské podmienky, extrémna horúčava a únava, ale sú ľudia, ktorí trpia viac než my, a predsa sa nevzdávajú a bojujú o každé potešenie,“ povedala Floridčanka na rozpálenej gume Australian Open v sobotu po historickom zvrate vo finále dvojhry. Otočila stav 4:6 a 0:4, odvrátila štyri mečbaly a po 130 minútach obhájila vlaňajšiu trofej napriek bolestiam v stehne a neuspokojivej príprave. „Tam hore je niekto, kto si viac zaslúži náš obdiv. Ahoj Darren, vďaka za inšpiráciu a prajem ti tiež veľa šťastia.“

Jennifer neďakovala najprv blízkym na tribúne, ani bratovi po telefonáte do Arizony, kde s vreskom oslavoval tretí sestrin grandslamový triumf s priateľmi pri televízore, ale svoju poklonu venovala 26-ročnému mladíkovi na vozíčku Darrenovi Bertholomeuszovi z melbournskej nemocnice, ktorý zomiera na rakovinu. Pred finále jej poslal video, v ktorom jej želá veľa bojovnosti a nepoddajnosti, čo on získal od nej predtým, keď sa z drogovej závislosti a ľudského dna vyšplhala späť na tlieskajúcu svetovú scénu.

Pred troma rokmi sa s ním v rámci charitatívnych akcií zoznámila v nemocnici a odvtedy chodí Darren na každý jej zápas. Tohto roku mu už počítajú život na mesiace, a predsa si dá proti bolestiam napichať morfium a pripojiť kyslík, aby sledoval jej obhajobu, ktorá bola viac ako otázna. V skvelej forme hrajúca Hingisová tentoraz nemala čo stratiť, natrénovala, nabrala viac svalov, poučila sa a od začiatku diktovala vývoj. Viedla 5:1, a predsa mohla prísť aj o 1. set (5:4). V druhom podávala za stavu 4:0, ale bolo 4:3 a vybrala si prestávku.

V tieni svietilo 37 stupňov, na slnku 47 a pri zemi na umelom povrchu Rebound Ace až 60! Bolo to najpálivejšie finále v grandslamových dejinách a zapíše sa do histórie aj iným rekordom. Hingisová nepremenila 4 mečbaly (5:3, 6:5 a v tajbrejku 2. setu). Také niečo sa naposledy prihodilo v Melbourne 1956 Longovej proti Carterovej a na grandslamových turnajoch v Paríži 1962 Turnerovej proti Schmithovej. Nikto však nemal až štyri lopty na titul! Napokon to bola Capriatiová, ktorá do mikrofónu smerom k lóži poznamenala: „Hoci rodičia nie sú spolu, trénuje ma a na tenis chodí len môj otec, predsa si vážim, že do Austrálie priletela aj mama a vlieva do mňa sily. Na každý mečbal som šla agresívne. Raz som ich odvracala deväť, ba vtedy som aj prehrala, ale poznám, že sa neoplatí čakať a vzdávať. Keď to pomohlo, začala som hrať podobne ďalšie výmeny a v treťom sete som už vedela, že sa to obracia v môj prospech. Ani neviem, ako som vyhrala a ktorý titul si mám vážiť viac. Nevyhľadávam miesto v histórii, možnože sa toto finále tam už na nejaké zapíše, ale rada by som získala ďalšie grandslamové prvenstvá.“

Hingisová priznala: „Zápas som stratila za stavu 4.0. Mečbaly som hrala pasívne, mohla som na niektorý risknúť ako ona. Od konca druhého setu som už nevládala a v treťom som úpenlivo čakala na koniec. Akýkoľvek… Štvorhry mi vysali silu, no beriem turnaj pozitívne. Po operácii a výpadku som vyhrala v Sydney a bola vo finále v Melbourne, vyhrala štvorhru a hrám najlepšie za dlhé obdobie. Presvedčila som sa, že konkurencia je tvrdá, hra náročná, a preto ani Fed Cup nezaradím do kalendára, lebo je nabitý.“ Hingisová by musela prísť opäť na Slovensko, veď naše hostia Švajčiarsko v 1. kole.