Austrália v piatok oslávila štátny sviatok, výročie osídlenia kontinentu (26. januára 1788) - Deň Austrálie. Každoročne v ten deň vyhlásia Austrálčana roka za uplynulých 12 mesiacov, čo je nesmierna pocta. Už to, že vlani to bola Cathy Freemanová a dnes Patrick Rafter, svedčí o tom, že je to veľká krajina športu.

Na Rafterovu počesť, za to, že pochádza z Queenslandu, sa hlavné oslavy konali v Brisbane, kde z rúk predsedu vlády Johna Howarda domáci tenista, podľa rebríčka ešte stále svetový hráč Top Ten, prevzal poctu. Rafter, chlapec z 9 detí na vidieku, vyrástol v dvojnásobného víťaza US Open a finalistu Wimbledonu, svetovú jednotku a dvojnásobného finalistu Davisovho pohára.

V súčasnosti si vzal šesťmesačné voľno, aby si odpočinul a vysvitlo, že sa bude pripravovať aj na úlohu otca. Jeho priateľka Lara Felthamová je v druhom stave, a tak je otázne, či sa Patrick ešte vráti do ATP Tour.

V ďakovnom prejave k vymenovaniu za Austrálčana roka okrem iného povedal: „Svetové rebríčky a grandslamové turnaje boli pre mňa dôležité, ale toto uznanie je pre mňa zatiaľ životným vrcholom. Keď si uvedomím, k akým menám našich dejín ma zaradili, zisťujem, že je oveľa ťažšie dostať sa na výslnie vo verejnosti bez rakety. Ďakujem všetkým bratom a sestrám za obete, ktoré pre moju kariéru priniesli a za všetky zaslúžené výchovné údery po hlave. Mama chcela štyri deti, otec päť, nevedeli sa dohodnúť, tak to spojili a bolo nás deväť. Usiloval som sa žiť podľa rád rodičov. Učili ma, že mám pristupovať ku každému človeku rovnako bez ohľadu na postavenie, lebo prichádzame na svet s ničím. Učili ma, že nie je dôležité vyhrať, ale čestne súperiť a udržať si charakter. Ďakujem trénerovi Rochovi, ktorý bol ako otec a viedol ma k húževnatosti. Bol som iba vidiecky niktoš s nadmernou raketou, keď sme sa s trénerom bláznili a po vydarených úderoch tancovali dokola a vykrikovali ako idioti - Budéém jednotkou, budéém jednotkou! Naozaj som rád, že som sa narodil v šťastnej krajine. Každý, kto nás stretne za morom, tvrdí, že miluje Austráliu a každý, kto k nám príde na návštevu, si ju obľúbi. To neznamená, že sme perfektní, ale všetko sa tu dá dosiahnuť. Dnes, keď oslavujeme Deň Austrálie, ceníme si naše hodnoty a našich ľudí, ktorí vlasti vrátili to, čo od nej dostávali. Zvlášť tento rok musíme myslieť na požiarnikov celej Austrálie, ktorí sa vzdali svojich vianočných sviatkov a riskovali životy za osudy iných. Všetci z nich sú Austrálčanmi roka.“