t, ktorý dáva ideálnu predstavu o polohe." V priestore, v ktorom sa nácik vykonáva, nie sú vo výške žiadne prekážky, do ktorých by mohol stroj naraziť. Výcvik sa začína vo výške asi 1300 metrov.
Vrtuľník Mi-24D bol podľa Dunaja vyrobený v roku 1981 a v roku 2002 bol na generálnej oprave. Stroj mal do ďalšej kontroly nalietať 1000 hodín, za sebou mal 540. "Odmietam, že bola zanedbaná údržba," povedal.
Každý vrtuľník po 50 letových hodinách ide na prehliadku. Desať kusov tohto typu chce armáda používať do roku 2009. Neskôr bude lietať už len na strojoch Mi-17.
Vrtuľník nebol poistený, škodu predbežne vyčíslili na 29 miliónov korún. Podľa Dunaja mal Mi-24 podobnú nehodu naposledy ešte za Česko-Slovenska. Posádka tohto vrtuľníka nemá v prípade technickej poruchy stroja na rozdiel od pilotov stíhačiek možnosť sa katapultovať. Ak sa napríklad pokazí zadný - vyrovnávací - rotor, posádka dokáže pristáť iba ak je práve nízko.
Piloti patrili k najskúsenejším, tento rok mali obaja nalietaných asi 50 hodín, čo sú "na naše pomery veľmi dobré čísla". Dunaj povedal, že okrem jednorazového odškodného majú pozostalí nárok na úmrtné, vdovský dôchodok, sirotský dôchodok a preplatenie výdavkov na pohreb.
(rk)
