"Mal som výborného priateľa, s ktorým sa dalo porozprávať o čomkoľvek. Keď sa stretneme teraz, vždy ma chce vtiahnuť do nejakého poistenia alebo sporenia. Unavuje ma to a neraz som sa pristihol, že sa mu začínam vyhýbať," hovorí Peter zo Žiaru nad Hronom. Kremničanku Margitu nahovárali na druhý pilier napriek tomu, že sa vekom blíži už k päťdesiatke: "Nikdy nerobím nič bezhlavo a aj teraz som si dala všetko vysvetliť dvom ľuďom. Jedna sprostredkovateľka mi tvrdila, že sa to ešte vyplatí, druhá mi povedala, že v tomto veku je to už nevýhodné a musela by som mať podstatne vyšší príjem," hovorí. Stále však zvažuje, či sa nezapojí aspoň do tretieho piliera. Ponúk už mala viacero, ale zatiaľ sa nerozhodla. Martinčanka Jana sa venuje sprostredkovaniu popri svojej hlavnej práci: "Priznám sa, najprv som do toho nechcela ísť. Nakoniec som sa však rozhodla a neľutujem. Podarilo sa mi už zohnať viacero klientov. Keďže pracujem vo firme, kde sa stretávame so zákazníkmi, nemala som s komuniká-ciou problémy." Jana dodáva, že nikdy nerobí na nikoho ani najmenší nátlak. Snaží sa klientovi ponúknuť všetky alternatívy, upozorní ho aj na prípadné riziká. Podľa nej musí byť ten, kto poistný alebo sporivý produkt ponúka, naozaj dobrý psychológ. Aj poradca poisťovne by mohol klienta zavádzať, ale to sa mu môže, ako tvrdí Jana, vypomstiť: "Hlavne v menších mestách, kde ide nepriaznivé hodnotenie veľmi rýchlo medzi ľudí. Ja som za absolútnu férovosť. Už preto, že poistenie ponúkam hlavne okruhu priateľov a známych a u nich si nechcem pokaziť kredit," dodáva.

Štyridsaťročný Ján zo Zvolena siahol po prvej možnosti, len aby mal od ostatných sprostredkovateľov pokoj:

"Išiel som vo Zvolene do VÚB vyplatiť nejaké veci a oslovili ma s možnosťou pôžičky. Tú som odmietol, ale milá slečna za oknom mi ponúkla druhý pilier dôchodkového sporenia. Priznám sa, že som ho vzal, lebo teraz už môžem na nekončiacu sa otázku, či mám dôchodkové sporenie, odpovedať kladne." Obyvatelia chudobnejších slovenských regiónov s dôchodkovým sporením stále otáľajú.

Potvrdila nám to pani Milena, ktorej manžel pracuje v krtíšskych uhoľných baniach: "Ľudia sa zrejme viac spoliehajú na štát, lebo v tomto regióne je práca neistá.

Keby tu boli dobré zárobky a aká-

-taká istota, ľudia by zrejme neváhali ani pri druhom, ani pri treťom pilieri."

eta