Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník chodí po regiónoch Slovenska vysvetľovať nový systém sporenia si na dôchodok. Ako tvrdí, nechce nahovárať, len vysvetľovať. Žilina bola jeho štvrtou zastávkou.Keď sme prišli 18. apríla podvečer do kongresovej sály hotela Slovakia v Žiline pol hodinu pred začiatkom stretnutia, bola prázdna. Okolo 150 úhľadne zoradených stoličiek, na stene zavesené plátno na premietanie úvodnej prednášky, desiatky informačných brožúrok na stolíku pri vchode a pár organizátorov. Už sme si s fotoreportérom hovorili, či budeme mať čo fotiť a koho sa pýtať. Krátko po sedemnástej nám dali odpoveď Žilinčania, pretože zaplnili celú sálu. Ale vraj viac zvedavých ľudí bolo pár dní predtým v Prešove.
Prečo vlastne
"Cieľom tohto stretnutia nie je dôchodkový systém propagovať, nebodaj niekoho nahovárať," povedal takmer v úvode minister Ľudovít Kaník s dôvetkom: "Keby už ani jeden človek nevstúpil do druhého piliera dôchodkového systému, podľa doterajšieho počtu môžem byť spokojný." Odhady ministerstva boli okolo 600 - 700-tisíc ľudí do 30. júna 2006, kedy sa uzavrie možnosť dobrovoľného vstupovania do druhého piliera. Už v súčasnosti, teda viac ako rok pred "uzávierkou", je v Sociálnej poisťovni zaregistrovaných vyše 750-tisíc sporiteľov. Treba ale povedať, že predpoklady ministerstva sú podstatne skromnejšie ako odhady dôchodkových správcovských spoločností, takže tie si ešte - obrazne povedané - nemôžu "vyložiť nohy na stôl". A podľa intenzity práce sprostredkovateľov tak ani zďaleka nerobia.
Vráťme sa však do Žiliny.
V úvodnom slove minister
Ľ. Kaník vysvetľoval, prečo štát pristúpil k reforme, čo je jej cieľom a ako je zabezpečený nový systém. Priznal, že dôchodkový systém sa dá meniť dvoma spôsobmi - zmenami parametrov už existujúceho - napríklad zvyšovaním odvodovej povinnosti, čo však nie je ani trošku lákavé pre nikoho. A potom zásadnou reformou. O tú sa pokúsilo ministerstvo. Viacerí analytici vyčítajú veľkorysosť prvého,
priebežného piliera. Na ňom sú totiž postavené penzie ľudí, ktorí sa neprihlásia do druhého piliera. Navyše, aj sporenie na dôchodok tvorí len časť konečnej penzie. Pretože tá sa napríklad u dnešného štyridsiatnika bude skladať z troch zložiek: z peňazí vypočítaných Sociálnou poisťovňou podľa dôchodkového systému pred rozbehnutím reformy, po jej rozbehnutí a zo sporenia.
Prvý a druhý pilier by mali zabezpečiť minimálne 55 - 60-percentnú náhradu mzdy. Ešte pred pár rokmi odborníci vypočítali, že keby sa neudiala nijaká zmena, náhrada mzdy by klesala. Spomínaný dnešný štyridsiatnik by šiel do dôchodku s penziou, ktorá by tvorila sotva pätinu jeho príjmu.
Peniaze, peneží, peníze
Minister v Žiline vysvetlil aj zabezpečenie systému, pretože na to sa ho všade pýtajú najviac. Najdôležitejším v tomto smere je Úrad pre finančný trh, ktorý musí každý deň kontrolovať, či operácie dôchodkových správcovských spoločností sú v súlade so zákonom alebo nie. Ďalšími článkami kontroly sú: depozitár, ministerstvo, vnútorný audit spoločností a samozrejme, každý občan. Ten by sa mal prostredníctvom internetu dostať k informáciám o stave na svojom osobnom dôchodkovom účte v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu. "Ani v prípade krachu dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa nemôže stať, že človek príde o svoje peniaze," povedal Žilinčanom minister Ľ. Kaník: "Ak sa predsa stane, že sa všetci čerti spoja, štát ručí až do sto percent uložených peňazí," zdôraznil.
Okrem bezpečnosti systému ľudí v rámci diskusie (v ktorej radšej písali otázky na lístky, ako sa pýtali priamo) najviac zaujímalo, či nový systém prežije najbližšie voľby, či ho nová vláda nezmení, alebo dokonca nezruší. Podľa Ľudovíta Kaníka sporenie si na dôchodok funguje v 25 krajinách sveta, v mnohých sa menili vlády sprava, zľava i zo stredu, a zatiaľ ho nikde nezrušili. "Tento systém ľuďom nič neberie, iba dáva," je presvedčený minister Kaník.
V mestách rastú nové pobočky Sociálnej poisťovne, pýtali sa teda a na to, či nejdú na ich výstavbu alebo rekonštrukciu peniaze z ich budúcich dôchodkov. "Nie, pretože Sociálna poisťovňa má zo zákona tri percentá na správny fond a z nich musí financovať všetko," odpovedal minister. Pred pár rokmi bol správny fond štedrejší, poslanci pri schvaľovaní reformných zákonov upravili jeho napĺňanie na tri percentá.
V každom regióne sa ľudia pýtajú aj na financie, ktoré by mali zabezpečiť nový systém, pretože keď si 9 % z hrubej mzdy budú odkladať na druhý pilier, tieto peniaze budú Sociálnej poisťovni, kam prúdili doteraz, chýbať. Žilinčania sa na to opýtali tiež. Minister Ľ. Kaník verí, že 70 mld. Sk odložených z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a ďalšie výnosy z nových privatizácií by mali udržať systém aspoň desať rokov. Ani potom nepredpokladá deficit vyšší ako jedno percento HDP. (V tejto súvislosti treba spomenúť správu agentúry SITA, podľa ktorej už v tomto roku sa vzhľadom na vysoký záujem ľudí o vstup do druhého pi-liera, ministerstvo financií zrevidovalo deficit verejných financií z 0,5 na 0,8 % HDP. Vysoký záujem je rovnako podľa Ivana Mikloša dôvodom, prečo sa nedá počítať so znižovaním odvodového zaťaženia).
Ako ďalej ?
V rámci diskusie sa v Žiline pýtali aj na nepriaznivý demografický vývoj a čo s ním mieni ministerstvo urobiť. "Idem príkladom, mám tri deti," usmial sa minister. Potom zdôraznil, že demografia trápi celú Európu a počet detí nesúvisí s platom v takej interpretácii, ako sa často používa. Skôr psychologicky zakotvený model rodiny súčasníka je obrázkom s jedným, maximálne dvoma deťmi. To podľa ministra treba zmeniť a navyše už ani žena nie je a nechce byť len ozdobou kuchyne v bielej zástere. Mnohé by potvrdili, že majú aj svoje ambície a ciele. Áno, chcú (chceme) mať aj prácu, aj rodinu, a napokon aj svoj život, ktorý sa neodohráva len vo vypĺňaní potrieb iných, ale aj vlastných. Keby to bolo rovno sedenie v kresle a čítanie Agathy Christie. A preto, aby žena mohla mať aj deti, aj sa realizovať, treba vytvoriť podmienky. Tie na Slovensku, najmä v podobe dostupných služieb, nie sú dostatočné. Ale to je už veľká odbočka od dôchodkovej reformy. V Žiline ich bolo len pár, najsmutnejší príbeh vyrozprávala päťdesiatročná vysokoškolsky vzdelaná žena, ktorá si už štyri roky nemôže nájsť zamestnanie, dokonca ani v podobe aktivačných prác. Má skutočný a nefalšovaný strach, že na dôchodku nebude mať, rovnako ako teraz, z čoho žiť. O jej probléme sa rozprávali po diskusii sami dvaja. Ľudia zabŕdli aj do nedávnej akcie proti nelegálnej práci "Vietor", ale najviac ich predsa len zaujímali dôchodky.
Oproti podobným diskusiám (aj keď bez ministra) v minulosti sa výrazne posunula informovanosť. Už sa nepýtali: "Čo to je kapitalizačný pilier," ale predo-všetkým "čo mi prinesie a kedy ešte pre mňa má význam". Odzneli síce aj slová - posielate ľudí ku kontajneru, alebo - ktorý vôl vymyslel, že - ale stratili sa v desiatkach iných alebo aspoň inak formulovaných otázok. Celé fórum trvalo niečo málo vyše dvoch hodín, po oficiálnej časti sa pri pagáčikoch, minerálke a káve rozprávali ešte ľudia sami. Krátko pred ôsmou, keď sme opúšťali hotel, bola konferenčná sála opäť prázdna.
Eva Reiselová
