Preto je namieste otázka - sporiť či nesporiť?
Nízke úrokové sadzby
Pri tomto zvažovaní si treba uvedomiť, načo chceme v budúcnosti úspory použiť a podľa toho sa rozhodnúť. Ľudia najčastejšie šetria na kúpu domu, auta, na dovolenku či na vybavenie domácností. Mnohí začínajú odkladať peniaze pre deti na štúdium.
"Zatiaľ čo zaznamenávame silný rast cien súvisiacich s dopravou, vzdelávaním a zdravotníctvom, naopak napríklad ceny nábytku a tovarov na vybavenie domácnosti v posledných dvoch rokoch klesali. To znamená, že za ušetrené pe-niaze by sme si mali byť schopní zariadiť domácnosť lacnejšie ako v minulosti a to aj bez pripísaných úrokov," tvrdí analytik Tatra banky Róbert Prega. Vo všeobecnosti, rozhodnutie či sporiť, teda či uprednostniť spotrebu v budúcnosti pred spotrebou v súčasnosti je na každom z nás, záleží od časových preferencií každého jednotlivca zvlášť. V priemere pre celú populáciu Slovenska však platí, že sklon k úsporám priebežne klesá. Zatiaľ čo v roku 2000 domácnosti odkladali 10 % zo svojich hrubých príjmov na úspory, minulý rok to bolo už len 6 %. Dôvodov prečo ľudia prestávajú šetriť je viac, no jedným z najdôležitejších sa javí práve pokles úrokových mier. Po zaplatení dane úrokový výnos na ročnom termínovanom účte je teda v súčasnosti menší ako dve percentá, zatiaľ čo ročná miera inflácie spotrebiteľských cien je 2,7%. "Úroky z úspor teda rastú pomalšie ako ceny tovarov a služieb, ktoré priemerná domácnosť spotrebúva. Inými slovami, "reálna" úroková miera je negatívna a sporením reálne prerábame", myslí si analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Zároveň však dodáva, že sporiť sa oplatí: "Aj keď spotrebiteľské ceny rastú v priemere rýchlejšie ako úroky z úspor, ceny niektorých tovarov dlhodobej spotreby klesajú a teda na ne sa oplatí počkať a nasporiť si. Samozrejme, ak danú vec nepotrebujeme hneď. Napríklad, ceny nábytku a vybavenia domácností sú o 4 % nižšie ako pred rokom. Tiež vplyvom posilňovania koruny klesajú ceny spotrebnej elektroniky či iných výrobkov a služieb, napr. dovolenky v zahraničí," dodáva. Podpredsedníčka predstavenstva Istrobanky Elena Penzes-Strobl z Istrobanky zdieľa ten istý názor: "Na sporenie je vhodný čas vždy. Rozumný investor si totiž vždy časť svojich disponibilných príjmov pravidelne odloží - investuje. To ho v dlhšom horizonte ochráni pred stratami z neželaných pohybov
úrokových sadzieb," odporúča analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian zo Slovenskej sporiteľne hovorí, že sporenie má význam najmä pre ľudí, ktorí neočakávajú prudké zlepšenie príjmu a zároveň počítajú s rastom výdavkov
v budúcnosti.
Posilňovanie koruny
Nízke úrokové sadzby nerobia atraktívnym ani sporenie v cudzích menách. Prispieva k tomu najmä posilňovanie slovenskej koruny. Pri cudzomenových vkladoch navyše proti klientovi hrá aj vývoj kurzu koruny, ktorá má tendenciu posilňovať voči väčšine relevantných mien (EUR, USD). "Na druhej strane nízke sadzby na trhu poskytujú v súčasnosti dobré príležitosti na získavanie výhodných úverov," hodnotí situáciu hovorkyňa Unibanky Katarína Ševčíková. Hovorkyňa Dexia banky Katarína Keráčiková tento názor potvrdzuje: "Vzhľadom na momentálnu úroveň úrokových sadzieb štandardných depozitných produktov v bankách, ktoré sa pohybujú pod úrovňou miery inflácie, čo poskytuje klientom de facto záporný reálny úrokový vynos, je pri súčasnej miere inflácie a výške úrokových sadzieb výhodnejšia spotreba a čerpanie úverov ako sporenie."
Ak sa podľa nej predsa len niekto rozhodne sporiť, mal by si uložiť peniaze v korunách a nie v cudzej mene: Kde možno znížiť úrokový výnos o mieru zhodnotenia koruny oproti cudzej mene."
Vplyv inflácie
Za zmienku stojí aj pohľad na vývoj inflácie. Tá bola v posledných dvoch rokoch ovplyvňovaná najmä zvýšením regulovaných cien za plyn, elektriku, teplo a pod. "Bez tohto vplyvu by sa priemerná inflácia v rokoch 2002 a 2003 držala okolo úrovne 2,5 %. Keďže výdavky na energie by mali byť štandartne platené z bežných príjmov a nie úspor, tak toto porovnanie inflácie a úrokových sadzieb už nie je také hrozivé," uvažuje R. Prega.
Sporenie je individuálne
To, či sporiť alebo nesporiť závisí od každého individuálne. "Čas na sporenie je vhodný stále, záleží len na vhodnom spôsobe investovania usporených prostriedkov. V každom prípade bez ohľadu na úrokové sadzby každý človek potrebuje istú finančnú rezervu na nepredvídateľné udalosti," komentuje hovorca Poštovej banky Ján Onda. Pre niekoho má určitý tovar alebo služba väčšiu hodnotu v budúcnosti, teda, keď na ňu nasporí, aj keď by ju kúpil lacnejšie. Navyše, niektoré tovary si jednoducho nemôžeme kúpiť v súčasnosti, ale až v určitom čase, napríklad vysokoškolské štúdium pre svoje maloleté deti. (sia)
