Odborníci tvrdia, že na Slovensku budeme mať najsilnejší kapitalizačný pilier v Európe a vytvoria sa predpoklady na najrýchlejší rast dôchodkov v rámci transformujúcich sa krajín. Človek si môže vybrať. Reforme môže a nemusí veriť. Dôchodok nezávisí a nebude závisieť od toho, či politici hovorili to či ono, ale od toho, či systém funguje a čo dáva.
Sporenie má ambíciu ponúknuť vyššie dôchodky. Kým základný, tzv. prvý pilier, bude peniaze konzervatívne spravovať, v druhom pilieri by mali peniaze pracovať a zarábať. Nemali by teda byť lenivé..
Občania, ktorým zostáva do dôchodku viac ako 15 až 20 rokov, majú väčšiu pravdepodobnosť dosiahnuť vyšší dôchodok v kapitalizačnom pilieri, ako v priebežnom dôchodkovom systéme. Uvádza sa to v analýze Inštitútu pre ekonomické a so-ciálne reformy. Pre občanov starších ako 45 rokov bude výhodnejšie zotrvať v priebežnom dôchodkovom pilieri.
Štedro v prvom pilieri
V kratšom časovom horizonte ponúkne prvý pilier vyššie zhodnotenie než sporenie na dôchodok. Výkonnosť priebežného piliera totiž ovplyvňuje mzdový vývoj a vzhľadom na dobiehanie životnej úrovne Európskej únie sa v najbližších rokoch počíta so zrýchlením rastu miezd. Svoju úlohu zohrá aj konzervatívne nastavené investovanie prostriedkov v rámci kapitalizačného piliera a na druhej strane veľmi štedrý priebežný dôchodkový systém.
V dlhodobom horizonte však poskytne dôchodkové sporenie vyššie dôchodky ako priebežný pilier. Od roku 2015 začne na dôchodkový systém výraznejšie vplývať demografická kríza,
v dôsledku čoho pravdepodobne nebude možné udržať takú
štedrosť priebežného piliera. Výhodnosť oboch alternatív bude významne závisieť najmä od vývoja miezd a vývoja na kapitálových trhoch, a nie je vy-lúčené, že aj od politickej stability a demografie.
Dôchodkový systém, ktorý má byť priaznivý, spravodlivý a ra-cionálny z hľadiska ekonomického systému štátu, by mal spĺňať niekoľko kritérií. V prvom rade by mal dať pocit bezpečnosti. Dôchodkový systém by si v bu-dúcnosti nemal vyžadovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, ale podporovať hospodársky rozvoj štátu. Dôchodok by mal záležať od výšky poplatkov (odvodov), ktoré platí pracovník a od dĺžky pracovného pomeru. Výška dôchodku by nemala byť závislá od meniacich sa predpisov, ktoré sú dodatočne závislé od politických rozhodnutí.
Kombinácia penzie
V súčasnosti sa zavádza zmiešaný systém dôchodkov. Jedna časť z nich je závislá od priebežných platieb tých, ktorí sú v súčasnosti ekonomicky činní. Druhá časť dôchodku má byť závislá od výšky súkromných úspor.
Novému systému založenému na úsporách sa hovorí kapitalizačný systém. Znamená to, že úspory v dôchodkových fondoch sa budú akumulovať a investovať. Tak sa premenia na kapitál, teda kapitalizáicu. V ekonomike sa tým objaví nová trieda investorov - dôchodkové fondy.
Za výhodu nového systému sa považuje to, že je založený na individuálnych účtoch dôchodkového sporenia, ktoré sú riadené špecializovanými súkromnými firmami, čo v konkurenčných podmienkach umožňuje dosiahnutie značných ziskov. Za ešte väčšiu výhodu sa považuje to, že ak sú osobné účty a riadenie majetku na nich sú oddelené tak, aby nemohlo dôjsť k rôznym konfliktom záujmu. Konflikt záujmu neexistuje aj vtedy, ak správca akýchkoľvek fondov nie je majetkovo prepojený s depozitárom, teda s inštitúciou, ktorá dohliada na súlad investovania zo zákonom. Najväčšou výhodou je, ak sa dohľad nespája
s kýmkoľvek, kto je hráčom na finančnom trhu. Napríklad sa nemôže stať, že centrálna banka, ktorá je hráčom na trhu, súčasne dohliada na iných hráčov na tomto trhu, teda na dôchodkové fondy. Oddelenie menových autorít od autorít dohľadu nie je len teoretický problém, ale aj fakt, ktorý tak ako v iných prípadoch umožňuje predchádzať konfliktu záujmov. Iné neštandardné riešenia, ktoré majú oporu len v iracionálnych výplodoch fantázie, nevyvolávajú žiadne silné slová, ale na tvárach predstaviteľov multilaterálnych medzinárodných inštitúcií vyvolávajú diplomatické úsmevy.
Keď dvaja (ne)robia to isté
Systém založený na úsporách podľa mnohých odborníkov zväčšuje dôchodky. Predstavme si dvoch občanov s rovnakým vekom. Jeden vstúpi do systému a druhý nevstúpi. Budú mať rovnaké mzdy, odvody, počet detí a rovnaký model spotreby. Kto bude z nich na tom lepšie a koľko bude mať? Všetko záleží na fungovaní podnikov, v ktorých budú obaja pracovať a na tom, kde sa investujú ich nasporené peniaze. Ich dôchodok ovplyvní aj to, ako sa investované peniaze premietnu v mzdách podnikov, ktorých akcie sú majetkom dôchodkových fondov.
Polovica dôchodku bude závislá od štátnych inštitúcií, druhá práve od dôchodkových fondov. Otázkou zostáva, či zavedenie kapitalizačného systému vymaní štát z nebezpečenstva priebežného financovania v nepriaznivých demografických podmienkach. Prečo? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Treba ju vidieť v dlhodobejšom časovom horizonte. Pri priebežnom financovaní dôchodkov čoraz menej ekonomicky aktívnych obyvateľov platí čoraz viac tých, ktorí nie sú ekonomicky aktívni a berú dôchodok. Peniaze z dôchodkových fondov sa investujú do podnikov, v ktorých pracujú tí, ktorí platia peniaze do priebežného piliera. Ak sa začnú peniaze
z fondov odkladať, neznamená, že budú v dôchodkových fondoch večne. Po istom čase sa začnú vyberať. Po fáze akumulácie a rastu dopytu po cenných papieroch, môže prísť ďalšia fáza cyklu. Pôjde o vyberanie peňazí a ich využitie na spotrebu. To znamená, že keď o niekoľko desiatok rokov začnú na dôchodok odchádzať občania, ktorí budú sporiť, z trhu budú obrazne odchádzať peniaze, ktoré sa premenia na výplatu dôchodkov. To či vo fondoch zostanú tie isté množstvá peňazí, bude závisieť od demografickej situácie. Ak sa narodí dosť detí, po dvadsiatich rokoch vstúpia do dôchodkových fondov a začnú sporiť. Neznamená to, nič iné, len, že dôchodkové fondy budú tak
ako priebežný systém závislé
od demografického vývoja. A zamestnanosti. Ľudia bez príjmov alebo len s podporou v nezamestnanosti, nebudú mať snahu platiť do dôchodkových fondov.
Eduard Žitňanský
