Poznáte tú situáciu a tú radosť, keď neplánovane nájdete niekde doma alebo v práci peniaze, na ktoré ste už zabudli? Zvyčajne to nebýva vtedy, keď ich akútne potrebujete. Ja som v jeden pondelok začiatkom mesiaca nemal v robote na obed, na cigarety, doma som večeral sobotňajšie vydanie chleba (s maslom podozrivej farby) a po dlhom čase som sa napil vody z vodovodu. V utorok ráno bola výplata na účte, vybral som si z bankomatu hotovosť, prišiel do roboty a prvé čo mi v šuplíku pracovného stola padlo do očí, bola obálka, ktorú som si predtým niekoľko mesiacov nevšímal. Obsahovala 1700 českých korún v bankovkách a kopu mincí, ktoré som voľakedy neprejedol a neprepivoval na viacdňovej služobnej ceste v Prahe.
Inokedy som programovo prehrabával svoje saká a nohavice, reku voľačo tam nájdem. Áno, podarilo sa, oplatilo sa. Prehľadávanie dovedna hodilo 70 korún v bankovkách. Spolu s mincami na chladničke, mincami v aute, 28 korunami za prázdne fľaše a jedným gastro-lístkom som mal disponibilnú kúpnu silu takmer 200 korún. V ten večer po večeri sa v izbe zjavil prvý komár. Jeho poletovanie mi pilo krv a tak som jeho let prerušil (ak sa dobre pamätám, takto nejako sa oficiálne vyjadrili Sovieti, keď v 80. rokoch minulého storočia zostrelili civilné kórejské lietadlo nad svojím územím). V rámci prevencie som okamžite išiel proti ďalšej očakávanej invázii komárov nasadiť do zásuvky odpudzovač. Na moje prekvapenie i radosť som v škatuľke s odpudzovacími tabletkami našiel päťtisíckorunovú bankovku. Uff, ale veď sám som ju tam v zime dával. Po tom, ako mi sused - kamarát,
po Vianociach vrátil dlh, som nechcel, aby bankovka niekde svietila, kým ju nebudem potrebovať. Zjavila sa v pravý čas vďaka komárom. Ak ma prídete niekedy vykradnúť, pozrite sa, prosím, aj na takéto miesta. Bol by som nerád, keby ste chodili zbytočne.
Nebaví ma platiť každý mesiac dve kapitálové životné poistky a ešte aj doplnkové dôchodkové poistenie. Keby som to nerobil, asi by som nikdy nepoznal občasné "dni pred výplatou". A možno áno. Veď minúť peniaze navyše nemôže byť veľký problém. Pri mojej neschopnosti i povahe nemôžem počítať s tým, že prudko zbohatnem. Chcel by som však aj v 20 rokov žiť, tak ako žijem teraz - v januári mať na zaplatenie povinnej i havarijnej poistky auta, v lete mať na dovolenku a v decembri na darčeky. Ak zdravie vydrží, a poisťovne nebudú musieť vyplácať nasporené sumy predčasne mojej rodine, rád počkám do výplaty...
Autor: LIVER
