Predseda úradu Ľubomír Plai vysvetľuje, že ide o miesta, na ktoré sa zákon o štátnej službe nevzťahuje v plnom rozsahu, čo znamená, že ich predstavitelia nemusia robiť všetko to, čo skutoční štátni zamestnanci. "Ak štátny zamestnanec, na ktorého sa zákon vzťahuje v plnom rozsahu, nerešpektuje princíp politickej nezávislosti a iné povinnosti, vystavuje sa riziku, že bude prepustený," povedal.

SF sa odpolitizovanie miestnej štátnej správy pokúšalo presadiť niekoľkokrát, no až na jeden prípad - prednostov obvodných lesných úradov - neúspešne. Vládna koalícia o ne nestála a opozícia zasa nebola jednotná. "Nebudeme predstierať, že to neberieme preto, lebo to navrhla vláda," povedal poslanec SF Branislav Opaterný.

Novelou chce Úrad pre štátnu službu vyriešiť aj to, do akej miery štátny zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú niekomu spôsobil nedbanlivosťou, teda neúmyselne. Zákon o štátnej službe o tom dnes nehovorí.

Už pred 1. júlom 2004, keď zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nadobudol účinnosť, úrad povedal, že ak štátny zamestnanec spôsobí škodu nedbanlivosťou, náhrada, ktorú štát od neho požaduje, nesmie presiahnuť 3-násobok jeho priemerného mesačného zárobku. Tak to upravuje Zákonník práce.

Ministerstvo spravodlivosti si to vykladalo inak. Ľubomíra Miklovičová z tlačového oddelenia ministerstva povedala, že zo zákona o štátnej službe vyplýva, že štátny zamestnanec "by mal zodpovedať za svoje chyby v plnej výške".

To by sa však podľa Plaia nedalo uskutočniť, keďže by mohlo ísť o milióny či dokonca desiatky miliónov korún. Aj ministerstvo spravodlivosti preto podľa Miklovičovej víta návrh, aby štátny zamestnanec za škodu z nedbanlivosti zodpovedal najviac do výšky troch svojich platov. (joč)