ej v postave Oskara vo Verdiho Maškarnom bále.
Zita Frešová (1912), príslušníčka prvej slovenskej generácie operných spevákov, nastúpila do Opery Slovenského národného divadla v tridsiatych rokoch, v ére Karla Nedbala. Po odchode mnohých českých umelcov v dôsledku politických udalostí v rokoch 1938 a 1939 počtom neveľký, no o to kvalitnejší súbor položil základy slovenskej opernej profesionality. Práve štyridsiate roky boli umelecky najplnším obdobím Zity Frešovej. Jej doménou boli predovšetkým nežné dievčenské hrdinky svetového, českého aj slovenského repertoáru, ktoré najlepšie zodpovedali možnostiam sladkého, vláčneho sopránu i osobnému naturelu umelkyne.
Muzikalitou nadpriemerne vybavená speváčka s neobyčajným zanietením propagovala slovenskú opernú a piesňovú tvorbu. Bola múzou a prvou interpretkou skladieb svojich generačných druhov Eugena Suchoňa, Rudolfa Macudzinského, Dezidera Kardoša, Alexandra Moyzesa, Tibora Freša.
Po ukončení takmer tridsaťročnej aktívnej speváckej kariéry, počas ktorej vytvorila vyše 90 postáv, sa venovala pedagogickej činnosti na žilinskom konzervatóriu a neskôr na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Tu na hodinách hlasovej výchovy prešla jej rukami silná generácia slovenských hercov - Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Milan Kňažko, Michal Dočolomanský, Stano Dančiak, Juraj Kukura, Marián Geišberg a mnohí ďalší.
Slovenský sláviček navždy utíchol v piatok 6. mája. Rozlúčka so zosnulou je vo štvrtok 12. mája o 11.45 h v bratislavskom Krematóriu.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je operná kritička)
