ania bodov z jednotlivých turnajov organizovaných touto inštitúciou. Podľa týchto bodov sa potom komplikovaným systémom každý týždeň určovalo poradie v rebríčku ATP: "Prieskumy ukázali, že len veľmi málo ľudí rozumie pravidlám zostavovania rebríčka najlepších. Treba ich zjednodušiť a zatraktívniť tak mužský tenis," sebakriticky priznáva Miles. Ako je známe, neostalo iba pri slovách. Šéfovia ATP sa napokon dohodli na radikálnom kroku. Starý systém nahradí od 1. januára 2000 nový, jednoduchší pre divákov, ale náročnejší pre tenistov. Jeho základným princípom je dôraz na momentálnu formu hráča. V tom bude jeden z najväčších rozdielov oproti minulosti, keď sa rebríček zostavoval na základe výsledkov za posledných 12 mesiacov. Stalo sa napríklad, že ruský tenista Jevgenij Kafeľnikov sa dostal na čelo rebríčka ATP Tour po tom, čo na šiestich za sebou idúcich turnajoch skončil vždy v prvom kole. Aj tomu má tento nový nápad šéfstva ATP zabrániť. Všetci hráči začnú od 1. 1. 2000 od nuly, body sa im budú každý týždeň pripisovať iba za ich výsledky na odohraných turnajoch.
Všetci hráči, ktorí budú mať ambíciu dostať sa do prvej päťdesiatky, musia absolvovať 18 turnajov: 4 Grand Slamy, 9 turnajov novo nazvaných Masters Series a päť ďalších podľa vlastného výberu. Novinkou je, že sa každý rok určí majster sveta. Bude ním ten hráč, ktorý bude na konci roka na prvej priečke rebríčka. A v úvode roku 2001 sa začne znovu od nuly. Toto nové hodnaotenie bude veľmi podobné s jednoduchým bodovaním vo formule 1. Ale ani tento kľúč nie je bez chyby. Keď bude tenista zranený, jednoducho sa mu nebudú pripisovať body. Bude mať smolu, stratí všetky šance prepracovať sa na najvyššie priečky. Ako napríklad Michael Schumacher v F 1 po havárii v Anglicku. Ale celkove by to malo mužský tenis a boje v rebríčku sprístupniť fanúšikom. To je cieľ, ktorý si ATP vytýčila.
