Opäť sme sa presvedčili, že čo stačí doma, je strašne málo na medzinárodnej scéne. Podobné slová s nepatrnými obmenami v intonácii zaznievajú skoro so železnou pravidelnosťou od slovenských hokejových odborníkov po každom vystúpení našich mužstiev v zahraničí. Kto vyhrá, samozrejme, to hovorí zo skromnosti, nešťastný porazený z vlastného precitnutia. Zvolenskí hokejisti napriek tomu, že suverénnym spôsobom vedú v slovenskej najvyššej súťaži, odchádzali na finálový turnaj Kontinentálneho pohára do Berlína s reálnymi predstavami. Tréner Ján Jaško pripustil, že ak bude forma a hráči zdraví, môžu niečo dosiahnuť. Pri predpokladanej sile súperov a hlavne z akých hokejovo vyspelých krajín pochádzajú, mu vychádzalo, že úvodný zápas s ruským Bars Kazaň bude mať najväčší vplyv na ich konečné umiestnenie. Nakoniec sa jeho predpoklady vlastne splnili. Vyskytlo sa však opäť typické keby, ktoré môže zvolenských hokejistov dlho mrzieť. Kto ich totiž pravidelne sleduje v domácej súťaži a mal možnosť ich vidieť vo všetkých vystúpeniach Kontinentálneho pohára, nemôže sa uspokojiť s posledným miestom a ziskom jediného bodu. Majú na viac. Stretlo sa však niekoľko súvislostí, s ktorými sa slovenské tímy a hlavne hráči ťažko vedia alebo nechcú vyrovnať. Zápasy v Extralige, v medzinárodných pohároch a reprezentačné štarty dávajú dohromady náročný nahustený program, za ktorý sa dá buď skryť, alebo všetko vysvetliť. Povojnoví generáli budú teraz vyčítať vedeniu klubu, že pred reprezentovaním Slovenska na nemeckej pôde poslalo mužstvo na turnaj do Humenného, ktoré mohlo uškodiť forme tímu. Tréner J. Jaško od začiatku sezóny hľadal optimálne zloženie tretej útočnej formácie, ale pri spomínanom nahustenom programe v snahe ušetriť najstarších a najskúsenejších chlapcov, posielal niekedy na ľad štyri útočné formácie. Tento variant zvolil aj proti ruskému tímu. V nekompletnom štvrtom útoku sa striedali krídla z ostatných a očividne to niektorým nevyhovovalo. Proti Berlínu vykorčuľovala osvedčená pätnástka a výkon sa začal približovať extraligovým. Po výprasku s Kazaňou kapitán Pukalovič povedal, že na Nemcov a Švajčiarov bude platiť rozumná jednoduchá hra. Súboj s Eisbärenom bol však zaujímavý aj z iného hľadiska. Zvolenčania videli, že súper je unavený z predchádzajúceho súboja, sami na tom neboli oveľa lepšie, ale pri tom všetkom rozhodli ich nepremenené šance. V najnevhodnejšej chvíli vybuchol najproduktívnejší hokejista Extraligy. Plavuchov spoluhráč z prvého útoku Voskár však necítil zlosť a ani ostatní nemali chuť Vlastovi niečo vyčítať. Všetci dobre vedia, čo prežíval.

Zvolenské prvé vystúpenie v Kontinentálnom pohári je už minulosťou. Po víťazstvách v štvrťfinálových a semifinálových skupinách prišlo v závere sklamanie a záleží na samotných hráčoch, ako s nepríjemným zážitkom naložia. Klub má momentálne najvyššie ambície v domácej Extralige a tohtoročné vystúpenie na medzinárodnej scéne pripomínalo prvé skúšky na ostrú premiéru. Zistili sa chyby a nedostatky a vedeniu klubu a realizačnému tímu veľa napovedali, kde hľadať rezervy. HKm zatiaľ nevybočil z nastúpenej cesty pred štyrmi rokmi, keď terajší viceprezident Marián Vávra vyhlásil, že do piatich rokov chcú oslavovať slovenský titul. Ak všetko, čo dnes zdobí zvolenský klub, nevyprchá, nezdar v Kontinentálnom pohári nemusí byť dôvodom k panike. MIRO GREŠKO