Utajené stretnutie bývalých riadiacich funkcionárov SIS vo Vysokej na Morave, ktoré napokon aj tak vyšlo najavo, prinieslo v kauzách spájaných s Mečiarovou tajnou službou nové prekvapenia. Bývalí riaditelia rozviedky a kontrarozviedky SIS páni Žiak a Kurajda sa konšpiračnej schôdzky odmietli zúčastniť a médiám poskytli vyhlásenie, že so svojou minulosťou už nechcú mať nič spoločné. Na rokovaní boli teda prítomní iba exriaditeľ SIS Ivan Lexa a jeho námestník Jaroslav Svěchota. Nad bezpečnosťou svojich bývalých šéfov bdeli hlavný únosca Michal H. a jeho úderka a niekdajší príslušníci 52. odboru SIS. Ako sa napokon ukázalo, ich prítomnosť bola zbytočná, pretože rozhovory Lexu so Svěchotom trvali iba desať minút. Po ich skončení Ivan Lexa prudko vstal od bohato prestretého stola a rozhorčene vykrikoval, odchádzajúc k svojmu autu, že Svěchota je zbabelec a nedokáže sa pravde pozrieť rovno do očí.
Vysvitlo, že roztrpčenie Lexu bolo opodstatnené, pretože Svěchota odmietal akceptovať jeho návrhy na odhalenie úplnej pravdy o únose mladého Kováča a kauze triptych Klaňanie sa troch kráľov. Lexa totiž tvrdil, že nestačí, aby sa obaja priznali k organizácii a účasti na týchto trestných činoch, ale musia orgánom činným v trestnom konaní objasniť aj podiel viny expremiéra Mečiara. Podľa dobre informovaného zdroja blízkeho skupine Michala H. zase Svěchota argumentoval, že stačí o predsedovi HZDS hovoriť ako o duchovnom otcovi zločinov spáchaných tajnou službou. Rozpory medzi nimi nastali aj v hodnotení situácie vzniknutej po voľbách v roku 1998. Kým exriaditeľ SIS obhajoval umiernený postup voči vtedajšej opozícii a kritikom moci ako jediný realistický a správny, jeho námestník mu vyčítal, že bolo spáchaných málo únosov, iniciovaných málo výbuchov, rozbitých a spálených primálo áut na to, aby sa HZDS a aj oni dvaja mohli udržať vo svojich pozíciách.
Po slovnej roztržke Lexa opustil rokovanie, dostavil sa pred vyšetrovateľa a žiadal pre seba spolupáchateľov a svojho straníckeho bossa prísne tresty. Jaroslav Svěchota zase pre istotu napísal prezidentovi Rudolfovi Schusterovi žiadosť o milosť a zároveň poslal sťažnosť na Ústavný súd, že Lexa svojím priznaním sa porušil jeho práva. HTOT RETEP
