Pán minister, prečo ste to urobili?
"Vypnite na chvíľu diktafón… Pozrite sa, treba si naliať čistého omšového vína. Kresťanskodemokratické hnutie je už neperspektívna strana. Hovorí to aj Ivan Šimko a on to predsa musí vedieť. Bol podpredsedom KDH a chcel byť aj jeho predsedom. A vidíte - už nechce. To predsa o niečom svedčí."
Takže vám už najnovšie nejde o Slovensko, ale o seba?
"Riadim sa príkladmi iných mojich bývalých spolustraníkov. Im sa to vyplatilo. Ale, aby ste to správne pochopili - nie je to len o mne, je to aj o strane. Veď všetci vedia, že KDH som ja. A KDH nie je schopné ma prekročiť. Ak ma teda KDH nedokáže prekročiť a KDH som ja, znamená to, že nedokážem prekročiť sám seba. A to som donedávna tvrdo športoval, behal som a skákal s padákom. Skrátka si myslím, že potrebujem pred sebou vzor. Nejakého bežca na dlhé trate."
Akéhosi maratónca?
"Aj tak to možno povedať."
Považujete zaň práve Mikuláša Dzurindu, ktorý je predsedom SDK?
"Áno. Aj keď dobehol na poslednom košickom maratóne ako posledný, v dlhom behu za predsedníckym postom, ktorý sa datuje od roku 1996, uspel. Z piatich ministraničiek dokázal stvoriť jednoliaty megakomplex. A uznajte - takto už nebudem musieť prekračovať len sám seba. Otázka výmeny predsedu SDK je totiž v roku 2000 na spadnutie."
Vie o tom pán Dzurinda?
"Zatiaľ nie. Ale moja a Mikiho rodina budeme s rodinami Gabriela Palacku, Ľudovíta Černáka a Peťka Gaburu silvestrovať spolu. Mienim mu to preto povedať počas nášho spoločného prípitku na Silvestra."
A čo vás, pán čestný predseda, najviac potešilo v uplynulom roku?
"S manželkou sme boli na predvianočnom výpredaji vo Viedni, kde bola absolútnym hitom videokazeta s koncertom skupiny Black Sabath. Ešte pred sviatkami sme si ju tri razy za sebou prehrali. Náš zážitok sa dá vyjadriť jediným slovom - nadšenie."
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
