Oba sú hrdé moslimské národy s dlhou históriou odporu proti ruskej vláde. Oba vyhlásili po páde komunizmu právo na samostatnosť a oba v roku 1992 odmietli ako jediné spomedzi 89 ruských regiónov a republík podpísať dohodu o federácii. Zdá sa však, že to je všetko, čo majú Čečeni a Tatári v týchto dňoch spoločné.
Zatiaľ čo ruské sily tretí mesiac bombardujú a ostreľujú Čečensko, Tatári, najväčšia etnická menšina v Rusku, zvolili v nedeľu novú tatársku štátnu radu. Štvormiliónová republika, bohatá na ropu, sa teší autonómii, o ktorej sa Čečenom môže len snívať. Tatári hlasovali i v celoruských parlamentných voľbách - ktorých sa Čečensko pre vojnu nezúčastnilo. Rozdielnosť pomerov vysvetľujú zemepisné i historické faktory. "Sme uprostred Ruska, nemáme kam ísť. Naučili sme sa žiť s Moskvou," hovorí Ľubov Agejeva, šéfka tlačového centra štátnej rady a etnická Ruska. Pritakáva jej Velliula Chezret Jagkub, podpredseda Moslimskej náboženskej rady Tatarstanu, ktorý tvrdí, že Tatári majú iný temperament než Čečeni. "Sme chladnokrvnejší, hľadáme kompromis. Náš islam je tiež veľmi odlišný od toho na severnom Kaukaze," tvrdí.
Tatári návštevníkom radi pripomínajú, že ich Kazaň je stará 1000 rokov, kým Moskva má "len" 850-ku. Zdôrazňujú tiež, že islam prišiel do týchto krajov po Volge v roku 922, viac ako pol storočia predtým, ako sa v Kyjeve, najstaršom ruskom meste, udomácnilo ortodoxné kresťanstvo. Pamätným dátumom je rok 1552, keď vojaci cára Ivana Hrozného vtrhli do Kazane a zničili Tatársky chanát - následnícky útvar mongolskej Zlatej hordy. V ďalších storočiach sa Tatári snažili vyjsť s oveľa početnejším susedom po dobrom - a to si nepochybne držal pri srdci i tatársky prezident Mintimer Šajmijev na svojich rokovaniach s Borisom Jeľcinom. Tatári deklarovali suverenitu v roku 1990 a o dva roky neskôr, keď mala Moskva plné ruky práce so separatistickým čečenským lídrom Džocharom Dudajevom, si v referende odhlasovali novú ústavu, ktorá potvrdila suverénny štatút Tatarstanu. V roku 1994 sa Šajmijev stal prvým regionálnym lídrom, ktorý rokoval s Moskou o rozdelení právomocí. Tatarstan získal prakticky kontrolu nad vlastnou ekonomikou, zásobami ropy a väčšinou daňových odvodov. Nad verejnými budovami Kazane veje zeleno-červeno-biela zástava. Šajmijev sedí v Rade federácie, hornej komore ruského parlamentu, má však právomoc podpisovať medzinárodné ekonomické zmluvy. Plánuje tiež prejsť v republike z cyriliky na latinku, ktorá sa používa i v Turecku a obľúbili si ju turkické etniká bývalého ZSSR, napríklad Uzbeci.
Tatári sú však ďaleko od nadšenia zo svojho šťastného osudu. Nie sú uchránení pred ekonomickými strasťami, ktoré sužujú Rusko a - na rozdiel od väčšiny Ruska - cítia silné sympatie voči Čečenom. Šajmijev sa v minulosti v Kazani dva razy stretol s čečenským prezidentom Aslanom Maschadovom. Jeho poradcovia hovoria, že Maschadov chcel dosiahnuť s Moskvou podobnú dohodu, akú dosiahli Tatári. "Sme proti vojne v Čečensku. Ľudia príliš trpeli. Nezabúdajte, že Čečeni boli objektom genocídy Stalina," hovorí Ildus Sadik, podpredseda nacionalistického Tatárskeho spoločenského centra.
(REUTERS, bj)
