usilovnosti, ale životnej nevyhnutnosti," vyznal sa rok pred svojím skonom profesor Vincent Hložník (1919 - 1997), ktorý má v Považskej galérii umenia v Žiline až do konca januára roku 2000 sprístupnenú reprezentatívnu výstavu k nedožitým osemdesiatinám. Takmer osemdesiat prezentovaných obrazov (olej, pastel, tempera, akvarel) zahŕňa umelcov tvorivý oblúk rokov 1965 - 1995, pričom mnohé z nich majú svoju výstavnú premiéru. "Keď sa spätne pozriem na svoje dielo, tak som v podstate spracovával jednu tému," povedal pre SME pri príležitosti svojich 75. narodenín Vincent Hložník - jedna z rozhodujúcich osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jedna téma, vášnivý príbeh umeleckej túžby, ľudskej pokory, ale i sebavedomého nadhľadu nad márnosťou ľudského hemženia. Dielo Vincenta Hložníka zostáva otvorené. Riešenie mnohých otázok zostáva na nás všetkých. Na našej ochote nebyť len jeho pozorovateľom či objektom, ale aj aktívnym účastníkom. Dielo Vincenta Hložníka si takýto prístup nielen vyžaduje, ale aj umožňuje. Ako potvrdzuje i prítomná výstava, jeho obrazy nám poskytujú nielen príležitosť zamyslieť sa nad drámami tohto sveta, ale aj potešenie nad možnosťou každodenného obnovovania myšlienok humanizmu. Našťastie, Hložníkova tvorba je nielen zvestovaním, posolstvom, ale aj tajomstvom s povestnou "čiernou skrinkou", ktoré budú ešte dešifrovať ďalšie generácie. Hoci je život a dielo Vincenta Hložníka vnútorne uzavreté, jeho pôsobenie prelom milénií neuzavrie. Časť svojho vyžarovania preniesol na svojich skvelých žiakov, ktorí sa k nemu vždy hlásili (spomeňme aspoň A. Brunovského, V. Gažoviča, D. Kállaya a K. Štanclovú), a časť bude pôsobiť ako nikdy sa nekončiaci príbeh o sizyfovskom údele človeka, ktorý rozdáva krásu a dobro. "Mám všetko rád, čo som urobil, nehanbím sa za nič," znie epilóg Vincenta Hložníka, ktorý je zároveň výzvou pre ďalšie generácie.