"Donatello parmi les fauves! Donatello medzi šelmami!" vykríkol parížsky kritik Louis Vauxcelles, keď v roku 1905 v sále číslo 7 pravidelného Jesenného salóna zbadal sošku obkolesenú maľbami Matissa, Camoina, Deraina, Marqueta, Manguina a Vlamincka. Prečo sa mu zdali títo umelci šelmami? Odpoveď je jasná: ich krikľavé farby boli v očiach súdobého publika neuveriteľne divoké. Z tejto anekdoty vznikol termín "fauvizmus" - prípona -izmus mala vtedy vyslovene pejoratívny význam. Deväťdesiatštyri rokov po slávnom Jesennom salóne sa výstava Fauvizmus alebo skúška ohňom v Múzeu moderného umenia mesta Paríž zamýšľa nad tým, čo urobil fauvizmus s Európou a Európa s ním. Prvé miestnosti sú venované práve historickému fauvizmu: novým farbám, ničeniu perspektívy a objemu. Výstava ďalej naznačuje, že od roku 1905 a od Jesenného salónu nastalo v Európe hnutie zamerané na hľadanie expresívnosti v umení. Vzormi boli starnúci alebo zosnulí Cézanne, Gaugin, van Gogh či Seurat a Signac. Okrem nich zohrával v Nemecku a v strednej Európe kľúčovú rolu nórsky maliar Edvard Munch, ktorého výstavy, napríklad v roku 1905 v Prahe, žali úspechy u mladej generácie.
České umenie popri Kubištovi a Fillovi na parížskej výstave zastupuje takmer symbolistický obraz Žltá škála od Františka Kupku. Nemecké skupina Die Brücke a NKVM. Nemecký expresionista Kirchner, hlavná postava Die Brücke, údajne falšoval dátumy svojich obrazov, aby sa vyhol obviňovaniu z imitácie Matissa. Dôležitou figúrou "európskeho fauvizmu" bol Holanďan Kees van Dongen žijúci v Paríži. Jeho kontakty s Ruskom, Holandskom a Nemeckom rozšírili novú francúzsku estetiku mimo Francúzska. Osobitná sála je venovaná debate okolo Matissovho obrazu Modrý akt, Spomienka z Biscry z roku 1907, obrazu sošky nahej ženy, ktorý pobúril kritiku a získal si sympatie umelcov. Posledné sály sú venované ruskému umeniu, ktoré vtedy nebolo od Západu vôbec izolované. V roku 1910 vznikla avantgardná skupina Kárový dolník - Gončarovová, Larionov, Malevič a ďalší. Pre nich bolo francúzske umenie odrazovým mostíkom k novému ruskému maliarstvu obohatenému o folklórne inšpirácie. Zdá sa teda, že fauvizmus, ktorý oslobodil umelcov od imitácie prírody, mal za následok úžasný rozmach individuálnej invencie novej generácie maliarov v celej Európe. Ako povedal Derain: "Fauvizmus bol pre nás skúškou ohňom." Našťastie, mladí umelci si v nej nespálili krídla. Takže, ak sa chystáte túto zimu do Paríža, nenechajte si ujsť jedinečnú výstavu v Palais de Tokyo. Výstava v Musée d‘Art Moderne de la Ville de Paris (Metro Iena) je otvorená do 27. februára 2000.
SONIA REISINGEROVÁ, Paríž
(Autorka študuje dejiny umenia na Sorbone)
