a Henriho Konana Bedieho boli nápadne rozdielne. Pre Juhoafrickú republiku a zvlášť pre obrovskú Nigériu, kde sa 15 rokov panovania armády skončilo v máji tohto roku, bol prevrat nebezpečným signálom na kontinente, kde je armáda údajne na ústupe z mocenských pozícií. Žiadajú návrat Bedieho. USA, bývalý koloniálny vládca Pobrežia Slonoviny, Francúzsko a Veľká Británia boli dosiaľ oveľa opatrnejšie, zavrhli násilie alebo hovorili iba o návrate ústavnosti a demokracie. "Je to paradoxné a rovnaký poznatok máme aj v prípade Pakistanu," hovorí Kayode Fayemi z londýnskeho strediska pre demokraciu a rozvoj. "Principiálne ste proti násiliu, ale nemôžete ignorovať fakt, že ide o kumulatívny následok zlého vládnutia, zlyhania vodcu a odcudzenia národa, takže skrátka nie sú schopní udržať si moc," povedal.
Prevrat možno vyvolal tvrdšie ohlasy za hranicami Pobrežia Slonoviny ako doma. Októbrový vojenský prevrat v Pakistane tiež vyvolal iba mierne reakcie. Aprílový prevrat proti bývalému pučistovi, ktorý vyhral pochybné voľby v susednom Nigeri, svet pôvodne odsúdil, ale hnev vyprchal, keď sa minulý týždeň ujal vlády novozvolený civilný víťaz volieb. Najťažšia na celej veci je otázka - legitimizuje povolenie pučov na zvrhnutie "zlých" vlád aj prevraty namierené proti "dobrým" vládam? „Ak svet rázne odmietol vojenskú intervenciu, tak jediné východisko je ostať silný a zavrhnúť ju, ale ja si myslím, že neboli dosť tvrdí, aby Bedieho zatlačili správnym smerom," povedal Fayemi. Západní diplomati však tvrdia, že ak budú hovoriť zahraničným vládam, ako majú vládnuť, vyvolá to obvinenia z neokolonializmu a tiež potenciálne obchodné straty pre toho, kto zakričí ako prvý alebo kto bude kričať najsilnejšie. Tradičné tromfy - zastavenie priamej pomoci alebo podpory Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky - sa neukázali vždy ako dostačujúce na povzbudenie reformy, skôr vyvolali odpor. Vlády mnohých afrických štátov sa ocitli pri moci vďaka pochybným volebným výsledkom a krehkým etnickým spojenectvám. Životná úroveň vojakov i civilistov často závisí od cien jedinej komodity - ako kakaa v prípade Pobrežia Slonoviny alebo ropy v prípade Nigérie - ktorej ceny môžu prudko kolísať. Politická nestabilita nijako nepovzbudzuje ďalšie investície.
Miestni diplomati naznačujú, že faktory ukrývajúce sa za zmenou vlády Pobrežia Slonoviny nie sú príliš odlišné od tých, aké nájdeme v mnohých iných afrických štátoch, dokonca aj takých, ktoré nepoznali vládu armády, ako napríklad Zimbabwe, Keňa a Senegal. "Myslím si, že nemôžeme vyhlásiť, že prevraty vyjdú z módy, kým nevyjdú z módy samotné príčiny prevratov," tvrdí nemeonvaný znalec Afriky, sídliaci v Londýne.
(REUTERS)
