Preto vraj treba zmeniť v Nemecku i tlačový zákon. V redakciách by mal byť ustanovený zvláštny poverenec, a ten by mal byť informovaný o pripravovaných článkoch. Poverenec by rozhodol, či sa osoba, o ktorej sa bude v článku písať, dozvie, odkiaľ informácie pochádzajú. Smernica Európskej únie určuje, že "neprípustný alebo nesprávny údaj, chybná redakčná práca alebo neoprávnené uverejnenie" by mohli byť trestané súdmi ešte výraznejšie, než stanovujú súčasné zákony. Samozrejme, okamžite sa ozvali novinárske organizácie i Zväz nemeckých vydavateľov. Podľa hovorkyne tlačovej rady Ursuly Ernstovej-Flaskampovej by nový zákon znamenal koniec ochrany informátorov a zdrojov. Ak sa spolkový minister vnútra Schilly chce zaviazať nový zákon formulovať tak, aby "podstatne neovplyvňoval slobodu tlače", je to podľa nej len smiešne. Veď každý poverenec by si zákon mohol vykladať, ako by chcel, redakcie a novinári by mu boli celkom vydaní napospas. A hovorca opozičných slobodných demokratov Jörg van Essen obvinil vládu, že jej chýba "citlivosť na slobodu tlače". Ukázalo sa, že tlač predsa len je onou "siedmou veľmocou", ako sa o nej tvrdí. Napokon Otto Schilly zatrúbil na ústup. Oznámil vydavateľom nemeckej tlače, že tlač bude z novelizácie zákona na ochranu osobnosti vyňatá. A hneď dodal, že je a bude, tak ako jeho kolegyňa Herta Däublerová-Gmelinová, samozrejme vždy na strane - novinárov.

RUDOLF STRÖBINGER, Bonn

(Autor je spolupracovníkom SME)