"Vykurované lavičky na sedadlách zo špeciálnych tepelných materiálov na Slovensku ešte nemáme, z technickej stránky sa však nové vleky a sedačky vyrovnajú západným, ide o tie isté technológie dodávané zahraničnými firmami," hovorí Miroslav Grešo, riaditeľ združenia Lavex, ktoré združuje prevádzkovateľov lanoviek a vlekov. "Vleky a lanovky patria medzi technické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia. Prevádzkovateľ je povinný každoročne zabezpečiť ich odbornú prehliadku a skúšku. Bezpečnostné normy však máme stanovené podľa rakúskych, takže ak prevádzkovateľ dodrží všetky predpisy a má vyškolenú obsluhu, bezpečnosť by mala byť zaručená," uviedol Miroslav Lajda, revízny technik Lavexu. "K cestovnému ruchu je štát macošský, absentujú stanovené pravidlá rozvoja. V prípade zimných stredísk ide o nekonečné ťahanice s ochranármi, s majiteľmi lesov, s vybavovaním stavebných povolení. Aj postaviť pri vleku toaletu je veľký problém," vymenúva hlavné ťažkosti. Absentuje aj využitie kapacít strediska mimo lyžiarskej sezóny. Nečudo teda, že finančne náročné investície do lanoviek a vlekov stagnujú. Výstavba vleku stojí 6 až 10 miliónov korún, sedačkovej lanovky okolo 800 miliónov, náklady na zasneženie jedného kilometra svahu so šírkou 50 metrov sú asi 10 miliónov korún. Ide teda o sumy vyžadujúce spoluprácu často niekoľkých subjektov, ktorých koordinácia je zložitá. Podľa niektorých odborníkov je však na Slovensku už vlekov a lanoviek dostatok, namiesto drahej výstavby nových by bolo lepšie investovať do rozvoja existujúcich. Momentálne je u nás okolo 1200 lyžiarskych vlekov a 36 sedačkových lanoviek.