Pracovná činnosť vyvoláva psychické zaťaženie pri množstve profesií. Najčastejšie sa objavuje v rizikových profesiách a u vedúcich pracovníkov, kde pôsobí nadmerná zodpovednosť a časovo náročné termínované úlohy. Vplyvom dlhodobého psychického zaťaženia v priebehu pracovného procesu sa zhoršuje pracovná výkonnosť, predovšetkým sa objavujú poruchy vnímania a koncentrácie pozornosti, spomaľuje sa motorická činnosť, procesy myslenia a rozhodovania, oslabuje sa pamäť. Potom dochádza k pracovným úrazom, nehodám a k chybnému rozhodovaniu i ku konfliktom na pracovisku.
Slabší alebo krátkodobý stres môže mať u odolnejších jedincov aj pozitívny efekt. Pôsobenie primeraného stresu vyvoláva u aktívnych pracovníkov zvýšenie pracovného výkonu a uspokojenia z práce, rozvoj profesijnej kariéry, čo pôsobí ako motivujúci faktor na dosahovanie maximálnych výkonov. Ak je však silnejší a dlhodobejší, oslabuje psychickú odolnosť pracovníka voči stresu, znižuje jeho pracovný výkon, predo-všetkým kvalitu výkonu, a často sa prejavuje v zhoršení psychickej a fyzickej kondície. V závažnejších prípadoch sa objavujú aj neurotické príznaky, psychosomatické ochorenia a celkové oslabenie psychického a fyzického zdravia.
Účinky pracovného stresu sa prejavujú v troch oblastiach:
- fyziologické poruchy zahŕňajú zmeny krvného tlaku, zvýšenie srdcového tepu, problémy s dýchaním, svalové napätie, žalúdočné poruchy, či diabetes mellitus,
- emocionálne poruchy sa prejavujú úzkosťou, depresiami, agresivitou, nižšou sebaistotou, zlými intelektuálnymi funkciami, predovšetkým neschopnosťou koncentrovať sa a rozhodovať, nervozitou, podráždením, precitlivelosťou voči nadriadeným, pracovným neuspokojením.
- poruchy správania zahŕňajú zníženie výkonnosti, pracovný absentizmus, úrazy, vyššiu úroveň fluktuácie, požívanie alkoholu a iných návykových drog, impulzívne správanie, problémy s komunikáciou.
Stres je dôsledok alebo odpoveď na činnosť či situáciu, ktorá kladie špeciálne požiadavky na osobnosť. Stres zahŕňa interakciu osoby a prostredia. Fyzické a psychické požiadavky prostredia , ktoré vyvolávajú stres, sa označujú ako stresory. Stres je vlastne odpoveď ľudského tela na akékoľvek požiadavky, ktoré sú naň kladené. Telo má však limitovanú kapacitu pre odpoveď na stresory, ktoré naň pôsobia. Pracovná činnosť vytvára na ľudí rôzne požiadavky. Príliš mnoho stresu pôsobiaceho dlhodobo vyčerpáva ich schopnosti prekonávať vplyvy stresorov.
Individuálne skúsenosti s pracov-nou záťažou alebo iné situácie stresujúceho charakteru sú determinované počtom faktorov. Štyri najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú prežívanie stresu pracovníkov, sú vnímanie stresu pracovníkom, predchádzajúca skúsenosť, ktorú pracovník získal, prítomnosť a absencia sociálnej podpory, individuálne rozdiely v reakciách na stres.
Vnímanie umožňuje jednotlivcovi vyberať a spracovávať informácie z prostredia. Môžu ho ovplyvňovať predchádzajúce skúsenosti so stresom. Napríklad dvaja manažéri zmenili svoje pracovné povinnosti veľmi podstatne. Prvý manažér videl v tejto zmene možnosť osvojiť si nové veci a chápal zmenu svojej pozície ako príležitosť získať dôveru svojich nadriadených vo svoje schopnosti byť flexibilným a chopiť sa nových príležitostí. Druhý manažér vnímal rovnakú situáciu ako extrémne nebezpečnú a vyvodil z nej záver, že nadriadení neboli spokojní s jeho výkonom na pôvodnom mieste. Situáciu vnímal ako silne stresujúcu.
Človek prežíva situáciu menej alebo viac stresovo v závislosti od predchádzajúcich skúseností. Výcvik alebo určitá prax, ktorú v minulosti zažil, môže pracovníka ovplyvňovať
v zmysle oslabenia pocitov z nového pôsobenia stresu. Vzťah medzi skúsenosťou a stresom je na zvýšení jeho odolnosti voči stresu. Úspech v rôznych situáciách, ktoré človek prežil, môže znížiť úroveň stresu tak, že stres v súčasnej situácii vníma oveľa slabšie, menej emocionálne, vnímanie stresovej situácie je racionálnejšie s odstupom, s nadhľadom. Avšak trest alebo zlyhanie v minulosti môže stres v novej situácii ešte zvýšiť.
Prítomnosť alebo absencia ostatných prítomných na pracovisku ovplyvňuje človeka v pracovnom strese, predovšetkým jeho prežívanie, rovnako ako správanie spolupracovníkov a nadriadených pôsobí na reakcie pracovníka v priebehu stresovej situácie. Prítomnosť spolupracovníkov môže zvýšiť sebadôveru pracovníka, podporiť ho pri prekonávaní stresu. Napríklad, ak má pracovník kolegu, ktorý prejavuje dôveru, kompetenciu v stresovej situácii, môže byť nápomocný v kritickej situácii rôznym spôsobom. Naopak, prítomnosť priateľa môže iritovať alebo vytvárať v pracovníko- vi úzkosť, čo znižuje schopnosti prekonávať stres. Veľmi dôležité je správanie spolupracovníka, mal by byť priateľský a podporovať svojho kolegu, skôr než by bol kritický, uvádza Marie Mayerová v publikácii Stres, motivace a výkonnost (Grada).
Osobnostné charakteristiky môžu objasniť niektoré rozdiely pracovníkov v reakciách na stres. Individuálne rozdiely v potrebách, hodnotách, postojoch a schopnostiach tiež ovplyvňuje to, ako pracovníci získavajú skúsenosť zo stresu na pracovisku. Medzi ľuďmi sú značné rozdiely. Rovnakú situáciu v organizácii prežívajú niektorí pracovníci ako vysoko stresovú, iní ju len veľmi ťažko postrehnú. (r)
