BRATISLAVA (TASR) - Stravovacie zvyklosti obyvateľov žijúcich na území dnešného Slovenska sa počas tohto tisícročia na prekvapenie zmenili len málo. Všetky dramatické zmeny nastali prakticky len v priebehu posledných sto rokov. Odborníci zo Združenia zdravá výživa porovnali stravovanie v minulosti, súčasnosti a dokonca sa odvážili nahliadnuť i do budúcnosti. Na začiatku prvého tisícročia sa podľa informácií pracovníčky Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied Rastislavy Stoličnej na území dnešného Slovenska pestovali už všetky druhy obilnín, zo strukovín hrach, šošovica a bôb, olejnaté rastliny, koreňová zelenina, kapusta, repa, cesnak a ovocné stromy. Medzi domáce zvieratá patril najmä hovädzí dobytok, ovce, kozy a zriedkavo ošípané. Stravu dopĺňali lesné plody a divo rastúca zelenina. Slovania sú v historických prameňoch často označovaní ako konzumenti polievok, kaší a kvasených jedál. Zvyčajne jedli placky z nekysnutého cesta, na slávnostné príležitosti pripravovali pečivo a chlieb z kysnutého cesta, ktorý potretý medom a posypaný makom spĺňal funkciu koláča. Príchod kočovných kmeňov obohatil slovanskú kuchyňu o typicky maďarskú praženú cibuľu a dal tak základ populárnym jedlám, akými sú guláš a perkelt. Obdobný ráz stravovania sa zachoval až do prelomu 19. a 20. storočia, keď ešte stále v kuchyni prevažovali varené jedlá z obilnín a strukovín. Dvadsiate storočie výrazne zmenilo životný štýl obyvateľstva. Slovenský jedálny lístok zasiahli trendy z rozvinutých krajín - vysoká spotreba tukov, nadmerná spotreba mäsa, alkoholických nápojov, nízka spotreba ovocia, zeleniny, rýb, nízkotučných výrobkov. Táto zmena následne vplývala na zvýšený výskyt srdcovo-cievnych a nádorových ochorení a rastúce percento obezity.