l premiestňovaniu vo vzduchu. Ak už bol nútený cestovať, používal iné prostriedky. Raz sa vybral na Bermudy loďou a trikrát absolvoval púť po súši krížom cez celé Spojené štáty, dvakrát vlakom a raz autom. Väčšinu dovoleniek strávil na miestach, kam sa mohol z domu dopraviť autom. "Umenie vyhýbať sa lietaniu som doviedol do dokonalosti," vyznáva sa 60-ročný Leibowitz. Nakoniec sa rozhodol vyhľadať odbornú pomoc. Istý víkend v apríli 1997 sa zúčastnil dvojdňového seminára s cieľom odnaučiť sa báť letov, ktorý sa končil letom z Washingtonu do New Yorku a späť. Odvtedy nalietal viac než 50 000 míľ. Leibowitz patrí k desiatkam ľudí postihnutých fóbiou zo vzduchu, ktorým pomohol T. W. Cummings, 82-ročný penzionovaný pilot Pan Am, ktorý už 25 rokov usporadúva semináre na zbavenie sa strachu z lietania. A patrí k priekopníkom v tejto oblasti. Od čias Cummingsovho prvého seminára vykročilo v jeho šľapajach veľa terapeutov a bývalých kolegov-pilotov. Cummings pracoval pre spoločnosť Pan Am 38 rokov, kým ho v roku 1977, keď sa dožil šesťdesiatky, nepenzionovali. Svoj program spustil, ešte kým bol v kokpite, lebo, ako sám hovorí, "uvedomoval som si, že mnohí ľudia za mojím chrbtom sa boja". Podľa výskumov sa 21 % Američanov počas letu bojí a toto percento ešte stúpa po veľkých leteckých katastrofách, ako bola havária letu EgyptAir 900 v októbri, pri ktorej zahynulo všetkých 217 osôb na palube. Momentálne obavy ešte zvýšila neistota v súvislosti s Y2K, teda možné problémy s počítačmi na prelome starého a nového roka. Ľudia s fóbiou z lietania sa tomuto typu transportu celkom vyhýbajú, absolvujú drahé súkromné terapie, alebo sa jednoducho trasú od strachu zakaždým, keď musia vstúpiť do lietadla. Strach môže otriasť ich sebavedomím, pripraviť ich o prácu i o vzťah. Niektorí ľudia sa utiekajú k alkoholu alebo iným drogám v nádeji, že im pomôžu aspoň pri nástupe do dopravného prostriedku, no Cummings tvrdí, že tým sa iba vyhnú podstate problému. Ustráchanci si často nechávajú obavy pre seba, čo celú vec zhoršuje. "Časom vás omrzí, keď sa ľudia stále vypytujú: Čo je vám? Ste blázon, alebo dačo také?" hovorí Cummings. Okrem víkendových seminárov, ktoré usporadúva pravidelne po celých Spojených štátoch, často aj s manželkou Carmen, terapeutkou a bývalou letuškou, Cummings predáva sériu au-diokaziet, ktoré majú frekventanti počúvať pred očakávaným letom i počas neho. Využíva fakty na upokojenie klientov. Vysvetľuje, že lietanie je bezpečnejšie ako jazda autom či autobusom, že je konštruované ako bojová loď a neuškodia mu ani turbulencie, ani zlé počasie. Uvedomuje si však, že strach z lietania nie je intelektuálny problém. "Fóbia je výlučne citová záležitosť," hovorí. Takže Cummings poskytuje postihnutým rady, ako uspieť v boji s úzkosťou. Jednou z ciest je desenzibilizácia. Navrhuje im, aby zašli na letisko deň pred očakávaným odletom, aby privykli prostrediu. Radí im tiež, aby si vizualizovali úspešný let. Istá 29-ročná účtovníčka napríklad tvrdí, že kým minulý rok nezačala počúvať terapeutické kazety, pri každom lete nekontrolovane kričala a dostávala hysterické záchvaty. Hovorí, že v súčasnosti je pomerne pokojná, ale s ďalšími účastníkmi seminára sa zhoduje v tom, že po mediálnych reportážach z katastrof sa jej strach z lietania prehlbuje. 49-ročná poradkyňa z Bethsedy v Marylande už absolvovala Cummingsov seminár i ďalší kurz proti strachu z lietania a istý čas už dosť pravidelne lietala. Úzkosť sa jej však vrátila po správach o katastrofe lietadla Egypt- -Air. Účastníci podľa vlastného priznania pri lietaní najviac neznášajú fakt, že nemôžu nijako ovplyvniť situáciu. V prvý deň seminára absolvovala skupina inšpekciu kokpitov a pilotných kabín troch zaparkovaných lietadiel, pričom si všetci sadli na sedadlo druhého pilota Boeingu 727 patriaceho Delta Airlines a mohli klásť otázky pilotom a stewardom. Ľudia s fóbiou z lietania sa vyjadrili, že stretnutie s posádkou pomáha poľudštiť proces lietania, ktorý často predstavuje aj dlhé čakanie a veľké davy ľudí. Na druhý deň sa dve zo štyroch účastníčok - už spomínaná účtovníčka a 26-ročná poradkyňa študentov univerzity - pridali ku Cummingsovi na pravidelnej linke do New Yorku a späť. "Trochu mi dochádza dych, ale táto práca ma drží na nohách, lebo je nesmierne uspokojivá," povedal Cummings, ktorý dostáva pohľadnice od ľudí, ktorým pomohol zvládnuť cestovanie. "Som najšťastnejší pracujúci človek na svete."

REUTERS