Básnik, spevák a spisovateľ Henry Rollins (1961) patrí už takmer dvadsať rokov medzi skutočne pozoruhodné postavy americkej subkultúry. V spojení so skupinou Black Flag, ktorá mala svojho času prezývku "najtvrdšia kapela na svete", položil základy dodnes sa stále kryštalizujúceho hudobného žánru hard core, čo znamená intelektuálne rafinovaný štýl na hranici medzi punkom a metalom aplikujúci prvky minimalizmu. Neskôr ho rozvinul do sofistikovanejších variantov vo svojej kapele Rollins Band. Jeho hudobné vystúpenia sú značne divoké a nekompromisné, pripomínajú takzvané fyzické básnenie. Okrem hudby píše Henry Rollins eseje a články do prestížneho hudobného a spoločenského časopisu Spin a v 80. rokoch sa ako jeden zo zvláštnych nasledovníkov beatnikov rozhodol recitovať svoje verše v sprievode hardcorovej hudby. V próze sa pohybuje medzi denníkovými záznamami, zápismi snov v podobe krátkych epigramov a komentármi kuloárov svojich vystúpení. "Moja bolesť ma definuje… Všetko je vo vare. Všetko je ako na výstave, všetko je známe. Som obrátený naruby, aby ma všetci videli." Robert Musil nazýva tento spôsob zachádzania s vlastnými chybami a nedostatkami - keď človek svoje slabosti nielen potláča, ale ide s nimi priamo medzi ľudí a dokonale tým vymetie ich vlastné slabosti - teóriou umŕtvenia. Rollins je obhajcom tejto teórie a vzdialene svojím pôsobením pripomenie "posledného z prekliatych" - divadelníka Antonina Artauda či Huberta Selbyho jr. Knižka je výrazne autobiografická a po určitom zaváhaní nachádzame pod pichliačmi drsnosti zranenú dušu, ktorá vlastne istým spôsobom neobvykle ventiluje svoje Ja. "Nie som umelec. Som reakcia na život," hovorí Rollins a skutočne to spôsobom renesančného existovania dokazuje. PAVEL MALOVIČ

(Autor je pesničkár a publicista)