s názvom Etnické čistky v Kosove: Záznam. Táto správa predstavuje novú kapitolu v našom úsilí zdokumentovať rozsah porušovania ľudských práv v Kosove. Ukrutnosti spáchané na kosovských Albáncoch sa diali najmä od marca do konca júna 1999. Hlavná otázka znela: koľko bolo albánskych obetí srbských síl v Kosove? Mnoho tiel našli vojská KFOR a Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), keď vstúpili do Kosova v júni 1999. Podarilo sa dokázať aj to, že srbská armáda robila systematickú kampaň s cieľom spáliť alebo zlikvidovať telá, prípadne ich druhýkrát pochovať, v snahe odstrániť dôkazy o zločinoch. 10. novembra 1999 oznámila hlavná prokurátorka ICTY Carla Del Ponte Bezpečnostnej rade OSN, že jej úrad dostal správy o vyše 11-tisícoch mŕtvych v Kosove. Prokurátorka dodala, že jej úrad exhumoval asi 2108 tiel zo 195 z celkového počtu 529 známych masových hrobov. Ak 334 doposiaľ nepreskúmaných masových hrobov obsahuje rovnaký priemerný počet obetí, celkový počet mŕtvych v Kosove by sa dal odhadnúť na zhruba 6000. K tomuto číslu treba pripočítať tri dôležité kategórie obetí: obete pochované v doteraz nelokalizovaných masových hroboch, ďalej pohrebiská, kde nemožno presne určiť počet tiel, a obete, ktorých mŕtvoly boli spálené alebo odstránené srbskými jednotkami. Existuje dosť dôkazov na to, aby sme mohli prísť k záveru, že srbská armáda zabila okolo 10-tisíc kosovských Albáncov.
Smrť predstavuje iba jeden aspekt srbských aktivít v Kosove. Srbské vojská poškodili alebo zničili desaťtisíce domov v prinajmenšom 1 200 mestách, mestečkách a dedinách. Počas konfliktu armáda spolu s polovojenskými jednotkami uplatňovala systematický program s cieľom etnicky vyčistiť Kosovo. Srbské orgány uskutočňovali program násilného pohybu obyvateľstva. Vyše 1,5 milióna kosovských Albáncov násilne vyhnali z ich domovov. Existujú mnohé správy o okrádaní obyvateľstva srbskou armádou, predtým než im vypálila domy. K ďalším lúpežiam a rabovaniu došlo, keď srbská amráda okrádala Kosovčanov na úteku cez hranice. Utečenci tvrdia, že srbská armáda používala kosovských Albáncov na sprevádzanie vojenských konvojov a na zaštítenie vojenských zariadení v celej provincii. Ďalšie správy naznačujú, že srbská armáda zámerne umiestňovala etnických Albáncov na miesta, ktoré považovala za ciele náletov NATO. Srbská armáda systematicky oddeľovala bojaschopných mužov od zvyšku obyvateľstva. Najmenej 2-tisíc kosovských Albáncov dodnes zostalo v srbských väzeniach.
Existujú opisy hromadných popráv na asi 500 miestach v celom Kosove. Mnohé správy naznačujú, že srbské jednotky často organizovane i individuálne znásilňovali kosovské Albánky. Srbi systematicky útočili na lekárov - kosovských Albáncov a zdravotnícke zariadenia. Pravidelne zbavovali kosovských Albáncov preukazov totožnosti a dokladov o majetku, vrátane pasov, vlastníckych listov k pôde, automobilových poznávacích značiek, občianskych preukazov a iných foriem dokumentov.
Dôkazy o srbských ukrutnostiach svedčia o tom, že Severoatlantická aliancia vlastne podcenila rozsah srbskej brutality existujúcej v Kosove pred vojnou. Obnova Kosova predstavuje dlhý a ťažký proces a vyžaduje pomoc všetkých našich európskych partnerov, vrátane Slovenska. Môžeme sa však na túto úlohu podujať s vedomím, že sme pomáhali oslobodiť utláčaný národ spod násilnej tyranie a že sme zvýšili stabilitu v tejto životne dôležitej časti Európy.
DOUGLAS HENGEL,
chargé d‘ affaires USA v Bratislave
