neznamená východ prvej štedrovečernej hviezdy koniec striedmosti v jedení. Hody u katolíkov sa začínajú až po návrate z polnočnej omše. Jemný prechod z bezmäsového pôstu predstavujú jedlá z rýb - preto je v domácnostiach katolíkov na tanieroch kapor, resp. filé so zemiakovým šalátom. Evanjelici takéto obmedzenia nemajú a počas štedrovečernej večere pokojne konzumujú klobásy, pečené, údené a iné sviatočné špeciality. Rozdiely medzi jedálnymi lístkami katolíkov a evanjelikov najtransparentnejšie potvrdzuje tradičná štedrovečerná kapustnica. Kým evanjelici majú v kapustnici popri hubách i údené mäso a klobásy, katolíci jedia pôstnejšie kapustové polievky. V kapustniciach im údené a klobásy nahrádzajú huby, sušené slivky a niekde i špeciálne druhy cestovín. V Šariši miestami na štedrovečerných jedálnych lístkoch nahrádza kapustnicu redšia juška - polievka z riedeného kyslého nálevu, ktorý vzniká v sude naloženom kapustou. V juške u evanjelikov pokojne plávajú kúsky údenej klobásy a húb, u katolíkov je v nej okrem húb i viac špeciálnej cestoviny. Kresťanské domácnosti však majú i veľa spoločných znakov. Dodnes v mnohých regiónoch začínajú štedrú večeru spoločným vinšom, prípitkom, potom nasleduje cesnak, oblátka s medom a po kapustnici a ďalšom jedle zhodne nasleduje čarovacie jablko a orech. Jablko prekrojené pri štedrovečernom stole na vytúženú jaderníkovú hviezdičku signalizuje, že konzument sa i v novom roku bude tešiť dobrému zdraviu. Ak však vznikol kríž či jablko bolo nebodaj červavé a vnútri zhnité, jeho vlastníkovi sa odporúča preventívna lekárska prehliadka. (eb)