Portrét mladého muža v zlato-čiernom ráme na katafalku pripomenul včera na pravé poludnie príbuzným a smútočným hosťom nezvratnú skutočnosť. Karol Kolárik, považovaný za kráľa košického podsvetia, je mŕtvy. Medzi účastníkmi obradu púta pozornosť azda stočlenná skupina na prvý pohľad tvrdých, nakrátko ostrihaných chlapcov. Mĺkvo postávajú, väčšina z nich má na očiach tmavé okuliare a na hrudi rozopnuté kabáty a saká. Mamu brutálne zastreleného Karola, ktorý v júni tohto roku oslávil tridsiatiny, zmáha žiaľ. Príbuzní sa ju márne snažia utíšiť. V obradnej miestnosti domu smútku na verejnom cintoríne v Košiciach medzi kyticami dominujú tri vence v tvare srdca. Ten najväčší z čečiny a živých bielych kvetov je od manželky Eleonóry. Aj Mikuláš Černák, ktorý čelí obžalobe z vraždy, vydierania a ďalších závažných trestných činov, odprevádza na poslednej ceste svojho blízkeho priateľa - medzi vencami je bohato uvitá kytica s fialovými stuhami, na ktorých je nápis: "Od kmotra Mikiho." Za zvuku zvonov sa smútočný sprievod v treskúsej zime uberá k parcele číslo 14. Na poriadok dohliada dvojčlenná policajná hliadka. Pozostatky Karola Kolárika ukladajú do hrobu s náhrobným kameňom z čierneho lešteného mramoru s vytesaným Ježišom Kristom na kríži. Karčiho verní chlapci hádžu na truhlu za hrsť zmrznutej zeminy, potom na príkaz jedného zo šéfov vykladajú z pohrebných áut smútočné kytice. V ovzduší visí otázka: kto ďalší je na rade? K. Kolárika zavraždil vo štvrtok ráno minulého týždňa v jeho VW Golf neznámy páchateľ viacerými výstrelmi zo samopalu. Pravdepodobne najatý vrah si na obeť počkal medzi novinovými stánkami na Tallinskej ulici v Košiciach, priamo pred blokom, kde Kolárik býval. Deň po vražde vyhlásila polícia pátranie po Dušanovi Borženskom, zvanom Borža, a Dušanovi Hudákovi alias Cibuľovi. Obaja sú z konkurenčného gangu boržovcov, ktorý s kolárikovcami vedie vojnu. Tá už priniesla na oboch stranách viacero obetí. Cibuľa sa sám prihlásil na polícii, po Boržovi pátranie ešte včera podvečer pokračovalo.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
