" Sládkova postava je vydaná napospas vlečúcemu sa dňu. Chlapček verzus škaredé počasie. Expozícia je dôkladná: vojna s budíkom, zhľadúvanie ponožky, tenisky zavesenej na okne, umývanie zubov. V kúte - ako čechovovská puška - leží pohodený starosvetsky mohutný zväzok Robinsona. Keď začne liať, dieťa sa pokúsi intelektuálne zabaviť s klasikou, pokus trvá niekoľko sekúnd. Nasleduje otrava s kockami, než konečne príde k slovu televízor, ozvú sa árie. O chvíľu už dieťa zúri. Šťukne ovládačom - je tu MTV. Triumf, tanec na stoličke, než prídu tvrdé zvuky hard rocku, fuj. Nastupuje ďalší svet - počuť streľbu, krik, hučanie motorov, škrípanie brźd, škrípanie zubov. Stolička s dieťaťom poskakuje raz k obrazovke, raz zasa preč. Pôžitok z hrôzy začína byť nad jeho sily. Televízorová pasáž je hlavným partom predstavenia. Apokalypsa z televízora sa stupňuje - ale dieťa sa jej nezbaví, ako by si asi želali rodičia a učitelia - skolabuje sama, z debničky sa začne dymiť. Katarzia sa končí, je tu čas pre Daniela Defoa. Dieťa je Robinsonom na plti, Robinsonom na ostrove, Robinsonom s papagájom. Publiku rozhadzuje banány. Diváci ich chytajú, šúpu si ich, jedia. Napokon Sládek vezme do ruky imaginárny rozhlasový mikrofón a začne spievať - neimaginárne - o sile detskej fantázie. Lenže fantázia je abstraktum, pohyby boli konkrétne. Vyzývať deti, aby používali fantáziu, je márne - deti sa hrajú a nevedia, že pritom pracujú so svojou fantáziou, keby to vedeli, asi by to už nebola fantázia.

MARTA FRIŠOVÁ

(Autorka je prekladateľka)