ktorý je venovaný autorovej tvorbe. Bola preložená do 31 jazykov - podľa Klímu aj do takých "obskúrnych" jazykov ako čínština, hindčina, gréčtina či estónčina. Aj uplynulý rok zastihol podpredsedu českého PEN klubu v skvelej spisovateľskej kondícii: vo vydavateľstve Hynek mu nedávno vyšiel román Ani svatí, ani andělé, v anglickom Thames and Hudson esej s názvom Between Security and Insecurity (Medzi istotou a neistotou), objavila sa aj reedícia autorovej najprekladanejšej (13 jazykov) knihy Láska a smetí.

Ako budú vyzerať najkrajšie sviatky roka u Klímovcov?

"S celou našou rozvetvenou rodinou sa počas Vianoc stretávame na chalupe, ktorá je kúsok za Prahou. Darčeky dávame už iba deťom, to znamená vnukom a vnúčatám. My dospelí si dávame darčeky už len mimo stromčeka."

Aký darček očakávate?

"Nič okázalé, pretože mám všetko, čo potrebujem. Od manželky asi dostanem niečo na oblečenie, no a ja jej zase venujem nejaký šperk. To bude asi všetko."

Keby sme hovorili o duchovných darčekoch?

"Nečakám žiadne zmeny, ani k dobrému, ani k zlému. Slobodu máme, vládu by sme chceli ešte lepšiu, ale máme takú, akú si zaslúžime. Čo sa týka môjho zdravia, tak uvidíme, ako to so mnou dopadne."

Patríte k diagnostikom aktuálneho stavu spoločnosti. V akej kondícii sa nachádza na pomyselnom zlome tisícročí česká spoločnosť?

"Domnievam sa, že zlomov môže byť viac. Stále sa obávam, že príde k ekologickým problémom súvisiacim s vyčerpávaním zdrojov a ničením životného prostredia. Okrem týchto tmavých prognóz si však nemyslím, že by v najbližšom čase hrozila v Európe vojna alebo hladomor. Dúfam, že medzi európskymi národmi príde k ďalšiemu zbližovaniu."

Kosovo bolo teda pre Európu dostatočným mementom?

"Kosovo, podobne ako v súčasnosti Čečensko, súvisí s regionálnymi ohniskami, kde veľkú rolu hrá povaha ľudí. Navyše, existujú tam nacionálne a náboženské problémy, ktoré sa dosiaľ nepodarilo vyriešiť. Tamojší ľudia a politici nemajú dosť trpezlivosti a tolerancie, aby problémy riešili rozumnejšie ako vojnovou formou."

Pravidelne píšete fejtóny pre viaceré české noviny. Je to vytrvalá potreba spisovateľa vyslovovať sa k aktuálnym problémom?

"Hlavnou prednosťou a zároveň hlavnou podmienkou fungovania demokracie je, aby sa ľudia naučili vyjadrovať sa k podstatným veciam. Nie je to len povinnosť, ale aj jediná nádej, že sa veci budú lepšiť. Keď sa budú vyjadrovať iba novinári a politici, tak je to málo."

Čo pripravujete v najbližšom roku?

"Mám rôzne zmluvy. Od jedného amerického nakladateľstva mám ponuku na monografiu o Karlovi Čapkovi, čo ma teší, že po toľkých rokoch je o neho záujem. Inak mám písať viacero drobnejších vecí väčšinou pre zahraničie. To mi zaberie celý budúci rok. Uvidíme, čo zostane pre nový román."

Aký ohlas má vaša posledná kniha Ani svatí, ani andělé?

"O čitateľskom ohlase celkom neviem. Vždy však do knihy vkladám maximum svojich síl. Už keď bola kniha v rukopise, vyžiadali si ju z televízie ako námet na film. Tak som napísal scenár a začiatkom budúceho leta by mal režisér Viktor Polesný začať s nakrúcaním."

Okrem toho vám vyšla reedícia vašej najprekladanejšej knihy Láska a smetí. Do akej miery prerábate text v reedíciách?

"Väčšinou ide len o štylistické zásahy. Keď si knihu prečítam po tridsiatich rokoch od jej vzniku, je pochopiteľné, že mnohé vety mi pripadajú ako zbytočná vata. Pripisujem iba jedno, dve slová. Zväčša ide o škrty, ktoré sú podľa mňa dobré, pretože niekedy stačí jedno nevhodné slovo na knižnej stránke a pokazí celkový estetický zážitok."

Čas vianočný prináša aj atmosféru viery. Aká je tá vaša?

"Nie som príliš veriaci človek. Vychádzam z toho, že v tomto storočí nastala hlavná zmena, ktorá bude pokračovať aj v storočí budúcom. Ostatne, píšem o tom aj v eseji s názvom Between Security and Insecurity (Medzi istotou a neistotou), ktorá vyšla v tomto roku v anglickom nakladateľstve Thames and Hudson. Za východiskový bod považujem fakt, že človek po tisícročia žil v rozmere ľudského času, pričom sa očakávalo, že bude koniec sveta. A aj keď biblickí patriarchovia žili osemsto, deväťsto rokov - stále to bolo ešte predstaviteľné. Zrazu vstupujeme do iného rozmeru, vieme o galaxiách vzdialených niekoľko sto miliónov svetelných rokov. Tento nekonečný priestor je mimo ľudskej predstavivosti. Podľa môjho názoru mýty a predstavy spojené so starým časom sa môžu v konfrontácii s novým poňatím času premeniť alebo budú zanikať. To je zároveň odpoveď na otázku o mojej viere."

Je teda vaša esej o budúcnosti aj o potrebe viery?

"Človek potrebuje vieru. A to ho často vedie k tomu, že si hľadá náhradné viery. To bol napríklad Hitlerov nacionálny socializmus či Leninov a Stalinov komunizmus. Dnes sa to javí ako neuveriteľná vec, pri ktorej ohlúplo pár ľudí. Ale zhlúpli milióny, ktoré boli ochotné sa dať za túto náhradnú vieru aj zabiť. Podobné viery, rovnako ako rozličné sekty, sú však veľmi krátkodyché. Skríženie vedy a totálnej nevedy, popularita homeopatie, móda astrológie - to všetko sú úniky pred novým poňatím času a priestoru. Je to únik z racionálneho sveta."

Nerád sa pohybujete v mystike?

"Ja tomu neverím. Po otcovi som racionálny. A aj keď som kedysi - podobne ako on - podľahol komunizmu, rýchlo sme z neho vytriezveli."

Možno sa človek utieka k rôznym vieram, pretože sa obáva svojho konca. Nevie si predstaviť smrť a najmä, čo bude po nej.

"Základom je skutočne strach zo smrti, preto množstvo veľkých náboženstiev ponúka posmrtný život, a teda aj vedomie väčšej rozlohy času. Ľudia predsa len nechcú mať všetko až také racionálne, a preto sa utiekajú k náhradným svetom."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.