BRATISLAVA (SME - rh) - Viac už v amatérskej kulturistike 28-ročný Jaroslav Horváth dokázať nemohol. K bronzovej medaile z roku 1995 z ostrova Guam a striebornej z roku 1996 z Ammánu pripojil o rok neskôr v Prahe svetové zlato, ktoré po ročnej prestávke v tomto roku v bratislavskej Inchebe obhájil. "Dokázal som maximum, preto potrebujem nový impulz," vysvetľoval svoje rozhodnutie presťahovať sa na profesionálne kulturistické pódiá košický rodák. V roku 2000 sa na žiadne vrcholné podujatie nechystá. "Tak rýchlo to nepôjde. Chce to tri-štyri roky driny, nabrať svalovú hmotu. Aby som mal šancu držať krok s ostatnými," vysvetľoval štvrtý najlepší športovec roka v ankete Klubu športových redaktorov. Miernym hendikepom v profesionálnych súťažiach je jeho telesná výška (167 cm), no odvaha Horváthovi nechýba. "Pripúšťam, súčasný trend preferuje vyšších a mohutnejších borcov, ale uplatniť sa dokážu aj menší. Trebárs Lee Labrada, Shawn Ray či Lee Priest. Ja viem, že nevyhrávajú, ale zbierajú pekné umiestnenia. A po takých túžim aj ja," poodhalil svoje plány do budúcna Jaro. V Bratislave počas súťaže vážil 83,5 kg, mesiac po nej jeho hmotnosť stúpla na rovných 90 kg. "Doprial som si pizzu, hamburgery a je zo mňa guľa," s úsmevom skonštatoval zverenec Milana Čížka, aby vzápätí dodal, že je to, samozrejme, len chvíľkový stav. "Len čo sa dám opäť do tréningu, nastúpi normálna strava a dni hladovky. Tá je v kulturistike asi najťažšou prekážkou. Pre úspech však musíte niečo obetovať. Za ten slastný pocit, keď stojíte na pódiu a ozve sa vaše meno i mohutný aplauz, to veru stojí. Na bolesť a hlad vtedy naozaj nemyslíte. A pre kulturistu sú tieto chvíle zároveň motiváciou a energiou do ďalších dní tvrdej práce s činkami. Aby ich ešte raz mohol zažiť. To má poháňa ďalej." Aj na neho prídu depresívne chvíľky, ktoré sa dajú liečiť len jedným spôsobom. "Vydržať, nič iné nepomáha," prezradil svoj recept. Na otázku, čo v minulom roku mohlo dopadnúť lepšie, po chvíľke uvažovania odpovedal: "Asi nič. Podstatné je, že som sa nestratil z očí a opäť dal o sebe vedieť. Pre kulturistu je to dôležité, a preto sa aj v ďalšom roku budem držať v topforme a zasúťažím si aspoň na nejakých exhibíciách." Po fyzickom vypätí potrebuje aj Jaro trochu relaxu a ten v jeho prípade vyzerá jednoducho. "Túlať sa mestom, to mi nesedí. Radšej ležím doma pred telkou a oddychujem." Oddych má naplánovaný aj počas nadchádzajúcich sviatkov, kde privíta nový rok, však ešte presne nevedel. "Buď v rodných Košiciach, alebo v Tatrách, to sa uvidí. "