m však príde k niekoľkým zmenám. "Plánujeme rozšíriť okruh investorov o niektoré nové subjekty. Pri príprave emisie preto navštívime aj niektoré krajiny, v ktorých sme predtým neboli," oznámila ministerka financií. Dôležitejší je však zámer ministerstva predĺžiť splatnosť slovenských eurobondov. Kým pri prvej emisii v roku 1998 vydalo Slovensko troj- a päťročné eurobondy a pri druhej to boli iba päťročné, v roku 200 by malo Slovensko podľa ministerky financií emitovať sedemročné eurobondy. Objem financií, ktoré si Slovensko týmto spôsobom požičia zo zahraničia, by mal byť podľa predbežných predpokladov rovnaký ako minulý rok - 500 miliónov eur. "Nejde však o konečný verdikt," zdôraznila Schmögnerová. To je podľa súčasných kurzov viac ako 21 miliárd korún. Spolu s predchádzajúcimi emisiami eurobondov sa tak nominálna hodnota eurobondov SR zvýši na viac ako 82 miliárd korún. Tým sa objem dlhopisov emitovaných v cudzích menách prakticky vyrovná objemu dlhopisov emitovaných v korunách. Momentálne má totiž Slovensko v korunových dlhopisoch požičaných 89,27 mld Sk a v devízových eurobondoch 61,59 mld Sk. V prípade, že by emisia eurobondov dosiahla plánovaných 500 mil. EUR, objem korunových dlhopisov poklesne na niečo vyše 83 miliárd korún, pričom zahraničný dlh stúpne na viac ako 82 miliárd korún. Očakávané posilnenie koruny by však mohlo objem zahraničného dlhu vlády znižovať. Okrem dlhších splatností sú výhodou zahraničného dlhu aj nízke úroky. Tie by podľa ministerky financií Schmögnerovej mali byť nielen nižšie ako 4,2 percenta nad nemeckými eurobondmi v čase emisie, ale aj nižšie ako 2,5 percenta nad eurobondmi, čo je ich momentálna trhová cena. Bližšie však očakávanú úroveň nešpecifikovala. Slovensko sa bude snažiť na eurobondový trh vstúpiť ešte v prvom polroku, podľa Schmögnerovej by bolo najvhodnejšie naplánovať emisiu na prvý štvrťrok roka 2000.