Vracal som sa z lyžovačky na Semmeringu. Po dlhom hľadaní hraníc sme konečne dorazili. Colník na rakúskom priechode pochopil, že sme boli lyžovať, a s úsmevom nás "odmával" ďalej. Pri vchádzaní na slovenskú colnicu som si nevšimol sediaceho colníka v prvej "búdke", ale zastavil som až pri colníkovi stojacom za ďalšou búdkou. Ani som nestihol poriadne zastaviť a už na mňa zreval, nech si zacúvam za čiaru. On však zreval ešte horšie: "Až za tú druhú!" Vtedy som zistil, že som si nevšimol policajta v prvej búdke. Ten si však okrem dokladov na moje prekvapenie vypýtal aj 500 korún - za prejdenie stopky. Povedal som, že nemám 500 korún, je to veľa peňazí, predsa len som študent a nekradnem. Poprosil som ho, nech mi vystaví šek. Ale policajti šeky nemajú!!? Nemal som naň právo? Vnucuje sa mi ešte otázka, či toto je ten štandard, ktorý nám pomôže etablovať sa v EÚ. Ak áno, tak ja už do nej nechcem. RÓBERT HARBOVSKÝ,
Bratislava
Momentálna spoločenská situácia, najmä čo sa týka ekonomickej stránky života, nie je dvakrát ružová, predovšetkým pre radových občanov. Uvedomuje si to aj Konfederácia odborových zväzov, a preto pán Saktor a spol. v posledných dňoch pristúpil k rozhodnutiu vyhlásiť štrajkovú pohotovosť. Nie som si však celkom istý, či sa odborári vybrali tou správnou cestou a v ten správny čas. Kým v období rúcania celého systému v podaní minulej vládnej garnitúry KOZ na čele so svojím lídrom verejne prezentovala nespokojnosť a zmohla sa maximálne na prerušenie dialógu, dnes, v čase hasenia požiaru, i keď treba uznať veľmi ťarbavého a nemotorného, spomínaný dialóg bez námahy obnovujú a následne vchádzajú do ulíc s cieľom vydobyť si uznanie vlastných podmienok. Do hlavy mi tiež nejde celkový význam akcií, na ktorých značne podgurážení "pracujúci" plačú práve z odborárskych financií nad krutou súčasnosťou. VLADIMÍR GARAJ,
