Mečiara ako poslanca NR SR a po jeho známom teatrálnom odchode do ústrania tajne dúfalo, že v ňom aj ostane. Nemusím pripomínať, čo nás stálo jeho pôsobenie v premiérskom kresle. Neboli to len škody ekonomické (privatizácia), ale najviac utrpel zahraničnopolitický imidž Slovenska. Ak sa na Slovensku ešte našli jeho voliči a niektorí politickí predstavitelia, ktorí tolerovali jeho neomylné vystupovanie, škandály, protiústavné rozhodnutia, zahraničie na to nemalo najmenší dôvod. A tak sme sa dostali do politickej izolácie. Tieto známe skutočnosti mi napadli, keď som sa s údivom dozvedela o pozvaní Vladimíra Mečiara do novej talkshow Richarda Müllera v televízii Luna. Nech sa na mňa pán Müller (ktorého mám rada ako speváka a aj ako človeka) nehnevá, ale neviem, čo si od tejto extravagancie sľuboval? Podľa môjho skromného názoru to nebolo ani smiešne, ani vážne. Vtipkovať sa totiž nedá s každým a vážne hovoriť s človekom, ktorému je vlastná lož ako pracovná metóda, je dosť naivné. Jediné čo sa mu podarilo, je fakt, že sa Mečiarovi postaral o reklamu a vytiahol ho znovu na obrazovku, čo už nerobia ani jeho spolupracovníci z HZDS. Radšej tam pošlú Miloša Žiaka, ktorý narobí menej škody ako V. Mečiar. Najkrajšie na celom však bolo konštatovanie Richarda Müllera, že po tejto skúsenosti už nikdy nechce robiť politiku. Hlavne po tom, ako vo zvýšenej miere čítal a vnímal politické súvislosti v novinách. Ale to treba robiť na Slovensku dosť pravidelne! Ešte, bohužiaľ, nežijeme v krajine, kde je jedno, kto je premiér a kto by ním za žiadnych okolností nemal byť. A celkom nakoniec. Moja srdečná vďaka skupine Iné kafe za ich občiansky postoj a politický rozhľad. Držím vám palce a blahoželám k úspechu v Slávikovi ‘99.
DRAHOMÍRA MAYEROVÁ,
