Nejde o žiadnu novinku v dejinách výstavníctva, keď sa umelec počas trvania svojej výstavy stane predmetom expozície, či už sám, alebo ako súčasť väčšieho celku. "Permanentný" pobyt Petra Hubu v Galérii Priestor odkazuje napríklad na akcie Josepha Beuysa na kasselských Documenta 4. a 5. (1968 a 1972), keď autor osobne viedol rozhovory s náhodnými divákmi počas celej stovky dní trvania. Huba (1974) si zariadil priestory galérie tak, aby boli vhodné na život, a všetok čas, ktorý tam trávi, by mala priebežne kamera prenášať na internet. Cielená permanentná výzva na pripojenie narazila na technické problémy, ktoré presný zámer výstavy trochu pozmenili, no napriek tomu sa tu premieta zaujímavý a u nás dosiaľ pravdepodobne nezachytený spoločenský fenomén. Výstava výtvarného umenia (teda vernisáž, čas trvania a derniéra) je bez taktnej idealizácie podujatím, ktoré reflektuje úzka a pomerne nemenná spoločenská komunita. Tento dlhotrvajúci stav vytvoril na vernisážach kultivovanú a najmä domácku atmosféru - účastník dopredu vie, koho stretne, ak v daný čas navštívi dané miesto. Keď Huba preniesol vlastné a požičané osobné veci (nábytok, obrazy a ďalšie) do galérie, okrem ich artificiálnosti spôsobil, že určitá skupina ľudí môže identifikovať ich pôvod - čo posunie galériu v interpretačnom pláne na domácky a teda uzavretý priestor, kam ktokoľvek cudzí nemá dôvod vstúpiť. Na jednej strane chce teda autor pozvať prostredníctvom vystavenia sa chladnému voyeurizmu kamery a internetu čo najviac ľudí, na strane druhej priestor formuje tak, aby túto snahu vlastne negoval. Priepustnosť kategórie umelca a jeho milieu, ktorá sa premieňa na dielo alebo dielo aspoň prestupuje, je ďalšia stránka, ktorá z tejto výstavy vyplýva. A ešte inou je konotácia s prepadom klubovej kultúry v západnej Európe. Kluby sa totiž logickým vyhranením svojich aktivít (a starnutím svojich členov) v priebehu činnosti zmenili z undergroundového a nekontrolovateľného na privátny priestor, kam síce môže prísť, kto chce, ale mimo stálych hostí na to nikto nemá dôvod. Táto podobnosť je vhodným okamihom na postrehnutie istých faktov, ktoré ako tieň padajú na naše štátne i súkromné galérie. Huba na ne svojím dielom určite naráža a pre galériu koncepčne vedenú Jurajom Čarným je akcentovaná polemika rozhodne vhodná na prechod do druhého roku svojej existencie. RICHARD GREGOR

(Autor je výtvarný teoretik)