Niektoré výroky majú hodnotu odporúčania. Poslanec Jozef Kalman (HZDS), podpredseda zodpovedný za integráciu vo vláde Vladimíra Mečiara, nepriamo naznačil hrozbu kozmetického defektu. Nebozkávajte sa s Dzurindom, má zababrané fúzy. "Na prácu, ktorú sme vykonali a ktorú pozitívne ohodnotila aj Európska únia, súčasná vláda nadviazala a, ako sa hovorí, zlízla smotánku," konštatoval v rozhovore pre denník Slovenská republika poslanec, doktor politických vied, ktoré už prestali byť aj politikou, aj vedou.
Osobná skúsenosť ho kvalifikuje na vypovedanie nesúhlasu "s tým, že tento úspech je zásluhou iba terajšej vlády. Svoj podiel na ňom má predchádzajúca vláda…." Svätá pravda! Nebyť Mečiarovej vlády, Slovensko by sa ocitlo v prvej skupine a Helsinki by znamenali iba epizódu v dávno rozbehnutej práci.
J. Kalman je znepokojený a vypytuje sa "… či rastom hrubého domáceho produktu, ktorý sa v štátnom rozpočte navrhuje na 2,5 %, či mierou inflácie vyše 10 %, respektíve podľa vyjadrení Mikloša až 13 %, či nezamestnanosťou takmer 18 % a absenciou rozvojových programov sa k EÚ približujeme, alebo sa od nej vzďaľujeme…" Poslanec pozná odpoveď, len mu zatiaľ nik nezradil, že proces vstupu nie je najmä o číslach, ale o smere.
Nízke či vysoké makroekonomické čísla nefungujú sami osebe, ale vždy v súvislostiach. Známa je tiež pravda, že žiaden obed nie je zadarmo. Za takzvané rozvojové impulzy Mečiarovej vlády treba platiť. Na stavby kúskov ciest a veľkolepé slávnosti ich odovzdávania si vláda požičiavala. Vláda musí dlhy platiť. Problém je len v tom, že vlády sa menia. O to ťažšie sa vysvetľuje, že platiť musia aj tí, čo ich nevolili, aj tí, čo si nepožičiavali, a aj tí, čo im nevládli.
Slovenská ekonomika je v zlom stave, azda len na tomto jedinom konštatovaní sa dohodnú reprezentanti koalície a opozície. Interpretácia príčin je rozličná. Optimizmus hospodárskeho zázraku už nešíria ani jeho konštruktéri. Niežeby nemohli, ale zapáčila sa im hra na disidentov. "Na Slovensku sa naozaj porušujú ľudské a politické práva, nastala politická nestabilita…" posťažoval sa slobodne J. Kalman. Nebude to zrejme také horúce, kým politik môže hovoriť, čo chce, a občan nemusí počúvať, čítať a najmä súhlasiť.
Zatiaľ nie je zakázaná ani závisť, ani názor. Beztrestne napríklad možno vyhlasovať, že je lepšia smotana na fúzoch ako maslo na hlave.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL
