V Ružomberku vyhlásili Jedenástku roka 1999 prvý raz v priamom prenose televízie. Premiéru mala Markíza. Bola to vlastne jej šou s použitím imidžu futbalistov. Program uvádzala Jana Hospodárová a Jozef Pročko. Ružomberské publikum sa zabávalo na oboch moderátoroch, "žralo" najmä Pročka, i v podstate na kvalitnom programe spevákov, speváckych a tanečných skupín, aj anglická funková kapela Imagination rozohriala halu, očakávanej futbalovej slávy v basketbalovej telocvični SCP však bolo menej na úkor ostatných účinkujúcich. Dvadsaťsekundové šoty o najlepších sa strácali. Organizátori ocenili rodáka z Ružomberka, bývalého rozhodcu Milana Bezáka, dnes prezidenta organizujúceho MŠK SCP Ružomberok. Upustili od spoločenského posedenia, kde sa dali robiť najmä predvianočné rozhovory a fotografické náladovky, ale urobili dvojbanket v Koniarni. Predseda ligovej komisie SFZ Vladimír Wänke a niektorí ligoví tréneri sa na svoj nedostali, hoci tam bezpochyby patrili, pretože mali pozvánku inej farby. O všetkom rozhodovali agresívni usporiadatelia, z ktorých niektorí na vás nesmeli dýchnuť, ak ste chceli šoférovať. Futbalisti, zástupcovia sponzorov a Slovenského futbalového zväzu mali odlišné vstupenky ako účinkujúci, novinári a "zvyšok sveta". Futbalovú rodinu tu nedali dokopy, ale rozdelili. Pri mojej desiatej návšteve tohto podujatia sa zdá, akoby usporiadateľom dochádzal dych a prichádzala zotrvačnosť a sivá rutina. Kvôli požiadavkám z TV Markíza organizátori zmenili termín zo 17. na 18. decembra, čo ale kolidovalo s vyhlásením športovcov roka. KŠR SSN, ktorý robil druhú anketu, v duchu tradície plánoval sobotu, lebo Ružomberok býval odjakživa v piatok. Preto chýbala reprezentácia do 21 rokov, ktorá si v každom prípade na akcii zaslúžila vystúpiť na pódium. Dala prednosť účasti a oceneniu za druhé miesto medzi slovenskými kolektívmi v druhej ankete v Rusovciach. Veď čo už aj mala robiť, keď ligoví tréneri neocenili jej úspech výraznejším zastúpením v Jedenástke, čo kritizovali aj niektorí ocenení. Babnič, Czinege i ďalší im chýbali. V tomto ale zaostal aj úspešný kormidelník Dušan Radolský, ktorý do zostavy zaradil aj Karhana, zo svojich Czinegeho a Babniča, ale vynechal pre zmenu Sz. Németha. Takže - vyhlásenie takmer už na klasický slovenský spôsob, i tak še da, i tak še da.