Presne pred dvadsiatimi rokmi, na Vianoce 1979, pristálo na kábulskom medzinárodnom letisku obrie transportné lietadlo vojenských leteckých síl Sovietskeho zväzu, ktoré prepravilo do Afganistanu prvú časť výsadkového kontingentu vojakov a techniky Sovietskej armády. Tri minúty po ňom zosadlo na dráhu ďalšie rovnaké lietadlo s rovnakým nákladom. A po ňom ďalšie a ďalšie a ďalšie a ďalšie. Spravodajské centrály západných mocností a vlády okolitých krajín vyhlásili stav najvyššej pohotovosti. Od sovietskych hraníc sa do Afganistanu valili kolóny ťažkej pozemnej techniky. Sovietska propaganda síce do omrzenia omieľala, že ide o "internacionálnu pomoc", všetci však vedeli, že "obmedzený kontingent" je podobným eufemizmom ako „dočasne umiestnené vojská" a že "internacionálna pomoc“ nie je nič iné ako invázia. Všetci vedeli, že v afganských horách sa začína vojna, no iba máloktorí tušili, že ňou sa zároveň končí sedemdesiat rokov trvajúci výstup sovietskeho komunizmu na scéne dejín.

Kniha českého autora Jiřího F. Šišku Prokletá válka chce byť predovšetkým "svedectvom o tragickej, nezmyselnej a dlhotrvajúcej vojne, ktorá bola jednou z tých osudových" a ako napovedá podtitul, aj hľadaním vojensko-politických paralel medzi fiaskom Rusov v Afganistane a Američanov vo Vietname. Autor sa ukazuje ako kompilátor rôznych článkov, úvah a fragmentov z kníh o danej tematike, ktoré podáva s beletristickou zručnosťou. Vystupuje pred nami pomerne živý a plastický obraz individuálnych drám vojakov a civilistov. Silnými miestami sú dynamické opisy vojnových operácií nie z pohľadu generálneho štábu, ale z pohľadu vojakov priamo v akcii. Dozvieme sa mnoho podrobností o vedení vojenských operácií v teréne, o hrdinstve, zbabelosti a pochybnostiach ruských vojakov, o technike vedenia moderných vojenských operácií. Autor nám - možno nevdojak - odkrýva podložie jednej zo smutne slávnych "tradícií" rusko-sovietskeho vojenstva, v ktorej sa snúbi zupácka tuposť s operačným chaosom a bezohľadnosťou k vlastným. Desaťtisíce zbytočne mŕtvych ruských vojakov už od čias bitky pri Slavkove na začiatku 19. storočia cez krvavé operácie v II. svetovej vojne až po prvú čečenskú vojnu by to mohli dosvedčiť. Pre zberateľa militárií alebo človeka zaujímajúceho sa o históriu vojenstva 20. storočia je Šiškova kniha iste zaujímavá. Asi sklame tých, čo sa dali zvábiť podtitulom - Afganistan ako moskovský Vietnam. Paralela zostáva iba efektnou metaforou, ktorá v podstate nepresahuje hodnotu ľudového mudrovania. Pokiaľ ide o sľubovanú novú interpretáciu, dozvieme sa len to, čo vieme: vojna v Afganistane vypukla najprv v chorých mozgoch "starcov z Kremľa", až potom sa rozhorela v skutočnosti. Rovnako málo sa dozvieme o tom, ako sa sovietska intervencia v Afganistane podieľala na rozklade moskovského režimu, do akej miery bola príčinou aktivizácie radikálneho islamu a zrodu polovojenských organizácii typu Taliban, a o tom aké (a či) sú súvislosti afganskej vojny s dnešnými ruskými vojenskými aktivitami v Čečensku. Vojenské dobrodružstvo sovietskych komunistov v Afganistane je a ešte bude témou mnohých úvah. Šiškova kniha sa v tomto rade zaradí skôr do nižšieho priečinka polovojenskej oddychovej beletrie. IGOR OTČENÁŠ

(Autor je spisovateľ)