pre reštrukturalizáciu podnikov a bánk Juraj Renčko. Okrem zákona o konkurze a vyrovnaní sa bude musieť zmeniť napríklad deväť daňových zákonov či celý rad ďalších ekonomických zákonov. Nová bankrotová legislatíva má podľa Renčka umožniť efektívne bankroty slovenských podnikov. Verbálne sa o prijatie efektívnej bankrotovej legislatívy snažili rôzne vlády už viac ako päť rokov, žiadna z nich však zatiaľ podnikateľskú ani bankovú sféru neuspokojila. Nová legislatíva má umožniť, aby podnik po vyhlásení konkurzu na rozdiel od súčasného stavu zostal funkčný, prípadne aby naďalej pracovali aspoň niektoré jeho funkčné časti. Oslabujú sa práva súdov a súdmi vymenovaných správcov konkurznej podstaty, výrazne sa však posilňujú práva veriteľov - tých, ktorým zbankrotovaný podnik zostane dlžný. Práve veritelia potom rozhodnú ako ďalej s podnikom - či sa predá ako celok novému majiteľovi, či sa vyčlenia životaschopné časti, alebo či sa výroba zastaví a majetok podniku sa po kúskoch rozpredá. "Našou snahou je, aby sa efektívna výroba reštrukturalizovala a to, čo nie je schopné nájsť si odbyt a prosperovať, nech zanikne," vysvetlil Renčko. Ako dodal, nová legislatíva má za cieľ, aby tu pre podniky existovala reálna hrozba, ktorá ich ešte pred pádom do nesolventnosti bude nútiť rokovať o podniku s veriteľmi. Pravdepodobne najkontroverznejšou zmenou tohto zákona bude zrovnoprávnenie štátu s ostatnými veriteľmi. Štát mal totiž doteraz pri bankrote podniku prednostné právo na vyplatenie daňových dlhov. To by sa malo zrušiť. Nová bankrotová legislatíva by podľa odhadov jej tvorcov mala vstúpiť do platnosti v prvých mesiacoch budúceho roka. "Je však celkom jasné, že celá reštrukturalizácia sa nedá urobiť bez príchodu čerstvých peňazí, teda nového kapitálu. Ten sa dá reálne očakávať len zo zahraničia," dodal Renčko.