(Hospodárske noviny č. 34 22. august 1990)
Gabriel Eichler, Bank of America: "Štát nemôže od podnikov odtiahnuť ruky a nechať ich len tak napospas osudu, musí sa o ne zatiaľ starať, aby ich mohol v budúcnosti predať za čo najlepšiu cenu. Tú dosiahnu, len keď budú dobre fungovať, toto medziobdobie by nemalo trvať dlhšie ako päť rokov."
(Hospodárske noviny č. 143 20. jún 1991)
Dušan Slobodník, minister kultúry SR: "Je možná privatizácia, ale tak, aby si štát ponechal tzv. zlatú akciu, právo veta pri prípadných rozhodnutiach. Je to národná kultúrna povinnosť." (Mladá fronta Dnes 23. august 1993)
Ivan Lexa: "Neverím, že by z vecných príčin mohol niekto čo len spochybniť privatizáciu za vlády Vladimíra Mečiara. Veď práve my sme uplatnili v praxi myšlienku privatizácie na základe širokej účasti zamestnaneckých kolektívov." (Pravda 16. marec 1994)
Ivan Lexa: "Ja sa nestotožňujem s vládou, ktorá prichádza, lebo si nezaslúži iné pomenovanie ako vláda širokej korupcie. S výnimkou privatizácie na spôsob tebe fabrička, tebe fabrička, tebe fabrička… nie je schopná z celkom objektívnych príčin dohodnúť sa na ničom konštruktívnom." (Republika 17. marec 1994)
Milan Janičina, minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR: "Neverím, že bežný občan bol stredom záujmu vlády Vladimíra Mečiara, keď v posledných týždňoch pod cenu predávala podniky straníckym súkmeňovcom." (Hlas ľudu 7. jún 1994)
Ján Ducký, minister hospodárstva SR: "Je lepšie predať akejkoľvek skupine podnikateľov, manažmentu alebo zamestnancom za 200 Sk akciu s nominálnou hodnotou 1000 Sk ako záujemcom zo zahraničia, o ktorých vieme, že by dali za akciu aj 1000 Sk, ale potom by zavreli podnik a získali trh… V podnikoch, ktoré sú privatizované v druhej vlne, som odporúčal predaj tak, aby vždy zostala časť akcií vo vlastníctve FNM. V prípade košických VSŽ, kde FNM predal všetky akcie, nájdeme spôsob, ako to prekonať." (Pravda 24. august 1995)
Štefan Gavorník: "Hľadať v privatizácii spravodlivosť sa nedá, ona v sebe nemá takú podmienku. Čo si budeme nahovárať, privatizácia slúžila na to, aby sa upevnila moc… Tu sa však išlo opačnou cestou: privatizovalo sa rýchlo - ešte sme si to aj pochvaľovali - a vyberali sa hrozienka z koláča, aby to hneď prinášalo zisky. Ale teraz je už neskoro horekovať." (Pravda 1. február 1997)
Vladimír Mečiar, predseda vlády SR: "Chápem signál neprivatizovať banky do roku 2003 ako zastavenie kapitálových pohybov v týchto peňažných ústavoch a priamo zhoršenie konkurenčného prostredia na vnútornom i medzinárodných trhoch." (Národná obroda 1. marec 1997)
Peter Stanek, štátny tajomník MF SR: "Privatizáciu v krajinách strednej a východnej Európy môžeme bez škrupúľ nazvať najväčším Klondikom dvadsiateho storočia, rozkrádaním a rozpredávaním všetkých bohatstiev, ktoré tieto národy za desaťročia vytvorili tým, že si odtrhávali od úst, dostávali nízke mzdy a platy a robili na budúcnosť… Bohužiaľ, vytvorili nejedného predstaviteľa impérií, ktorý sa nám teraz smeje a chváli, ako to všetko nadobudol statočnou prácou." (Práca 2. apríl 1997)
Ivan Mikloš: "Takže, ak dnes Mečiar tvrdí to, čo tvrdí, platí heslo Zlodej kričí, chyťte zlodeja!" (Nový Čas 16. máj 1998)
Ivan Mikloš: "Zverejnené údaje potvrdzujú, že mnohí predstavitelia vládnej koalície, ktorí nemôžu privatizovať pre konflikt záujmov, privatizujú cez príbuzných a iné nastrčené osoby." (Národná obroda 17. júl 1998)
Vladimír Mečiar: "Privatizácia sa na Slovensku v podstate končí, ďalší rozvoj ide cestou investícií do technológií. Zahraničné investície sú jednou z podmienok reštrukturalizácie a ponúk máme dosť. Sme v situácii, keď ponuky v podstate nasycujú potreby Slovenka. Sú z celého sveta." (Trend 6. máj 1998)
