Na začiatku dlhopisovej privatizácie v roku 1996 vydal Fond národného majetku občanom zaregistrovaným do druhej vlny kupónovej privatizácie ako odškodnenie za jej zrušenie 3 329 558 svojich dlhopisov. Odvtedy z nich fond rôznymi spôsobmi získal späť celkovo 1 090 264, čo je 32,7 % emisie. Ostáva teda splatiť 2 239 294 dlhopisov, čo pri hodnote jedného dlhopisu predstavujúcej k 31. decembru 2000 sumu 14 400 Sk znamená vyplatiť približne 32 mld Sk. FNM SR však v súčasnej situácii nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu tohto záväzku. Autori knihy Od spoločného k súkromnému - 10 rokov privatizácie na Slovensku predkladajú sedem možností riešenia tohto problému.

A. Splatenie dlhopisov k 31. decembru 2000

Potrebné finančné zdroje (32 mld Sk) môže fond získať zvýšením svojej alebo štátnej zadlženosti či z privatizácie tzv. strategických podnikov, ktorá však môže trvať približne dva roky a nemusí byť teda včas hotová. (Časť z výnosov z privatizácie sa automaticky prevedie na účet fondu, ktorý z nich bude splácať svoje dlhy.) Takéto riešenie je možné, ale proces odkúpenia dlhopisov sa tým značne predraží. Okrem toho výnosy z privatizácie bude nevyhnutné použiť na akútnejšie potreby, napríklad na zníženie verejnej zadlženosti, financovanie zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva, dofinancovanie začatých projektov, prípadne na dokapitalizovanie samotných podnikov. Jednorazová výplata dlhopisov môže tiež narušiť makroekonomickú stabilitu, keď dôjde k náhlemu výraznému zvýšeniu množstva peňazí v obehu a pravdepodobne k jednorazovému tlaku na spotrebu.

B. Predĺženie lehoty splatnosti jestvujúcich dlhopisov rozhodnutím vlády alebo parlamentu

Zmena náležitostí dlhopisu je možná len na základe zmeny zákona, s čím musí súhlasiť parlament. Následne by bolo potrebné uskutočniť úpravu náležitostí dlhopisu v Stredisku cenných papierov.

C. Nákup dlhopisov na kapitálovom trhu pred ich splatnosťou

Fond národného majetku dá pokyny na kúpu dlhopisov pomocou RM-Systému za určitú cenu pod ich menovitou hodnotou. Tým sa zároveň stanoví minimálna cena, za ktorú budú ľudia môcť predať dlhopisy späť fondu. Doposiaľ takáto možnosť neexistovala. Pri priemernej cene 6000 korún by fond vynaložil na odkúpenie milióna dlhopisov asi 6 miliárd Sk, čo pri menovitej hodnote 10 mld Sk a úrokovom výnose 3 mld Sk predstavuje úsporu viac ako 50 % cieľovej sumy, ktorú by FNM SR inak musel zaplatiť. Samozrejme, že fond takúto hotovosť nemá, ale podobne ako vo variante A by musel prostriedky získať prostredníctvom úverov, ktoré môže následne splácať z výnosov z privatizácie strategických podnikov. V prípade realizácie tohto variantu bude treba vyriešiť napríklad zdaňovanie kapitálových a úrokových výnosov fondu, keďže súčasná legislatíva nerieši problematiku predčasného odkúpenia časti emisie samotným emitentom.

D. Výmena dlhopisov za iné dlhopisy

Tento variant predstavuje obmenu variantu B. Jestvujúce dlhopisy budú pri splatnosti vymenené za nové dlhopisy s dlhšou lehotou splatnosti. Fond bude vyplácať len ročné úrokové výnosy (vo výške diskontnej sadzby alebo ešte menej). Po desiatich rokoch bude menovitá hodnota stále rovnaká, ale reálne pre infláciu hodnota dlhopisov klesne. Štát by tak ušetril prostriedky, ktoré bude musieť držiteľom dlhopisov vyplatiť. Ďalšiu obmenu tohto variantu predstavuje možnosť výmeny dlhopisov FNM SR za štandardné štátne dlhopisy s dlhšou lehotou splatnosti.

E. Umorenie dlhopisov a ich výmena za akcie

Táto možnosť predpokladá výmenu dlhopisov za akcie z portfólia FNM SR ešte pred ich splatnosťou, najneskôr v priebehu roka 2001. Už koncom roka 1998 vtedajší prezident FNM SR Ľudovít Kaník oznámil zámer zrealizovať výmenu dlhopisov za časť akcií strategických podnikov ešte v prvom polroku 1999. Doteraz však k reálnemu rozhodnutiu v tejto oblasti nedošlo. Najskôr teda treba schváliť príslušné privatizačné projekty s určením percenta akcií pre občanov. Následne sa bude na základe dopytu a ponuky tvoriť cena jednotlivých akcií a potom občania vymenia svoje dlhopisy za reálne akcie jednotlivých podnikov. Administratívny proces stanovenia algoritmu na určenie "reálnej ceny" môže pritom trvať relatívne dlho - približne pol roka, čo môže celý proces spomaliť. Po získaní akcií budú mať ľudia pravdepodobne jedinú snahu - akcie predať na kapitálovom trhu. Po skúsenostiach z prvej vlny privatizácie možno predpokladať, že tak budú chcieť urobiť hneď. To môžu následne využiť kapitálovo silné subjekty a za výhodných podmienok získajú väčšie balíky akcií. Na druhej strane slovenský kapitálový trh tak na ďalšie dva roky získa impulz na rozprúdenie obchodov.

F. Výmena dlhopisov za akcie "nového štátneho fondu"

Táto možnosť je obmenou variantu E. Občania si však nebudú môcť vymeniť dlhopisy za konkrétne akcie, ale FNM SR založí špeciálny fond, do ktorého prevedie všetky podiely (akcie), ktoré budú určené na privatizáciu pre občanov. Fond bude teda vlastniť napríklad 10 % Slovenského plynárenského priemyslu, 7,5 % Slovenských elektrární… Konkrétne podiely konkrétnych firiem budú pri tomto variante tie isté ako v bode E, pričom budú vychádzať z reálnych privatizačných projektov. Výhodou oproti variantu E je, že každý občan dostane rovnaký podiel vo fonde, čo zabráni možným špekuláciám. Akcie nového fondu budú obchodovateľné na verejnom trhu, v stanovách môže byť určené, že predstavenstvo a ostatné orgány určuje parlament (alebo vláda) a valné zhromaždenie ich nemôže meniť. Takisto môže byť určená lehota na fungovanie nového fondu - päť, desať alebo dvadsať rokov, pričom po jej skončení nový fond automaticky zanikne a každý akcionár dostane podiel na likvidačnom zostatku. Likvidácia nového fondu nastane až po predaji všetkých majetkových účastí z jeho portfólia.

G. Zrušenie dlhopisovej privatizácie zákonom

Tento variant predstavuje pre štát najvýhodnejšiu alternatívu. Je však s najväčšou pravdepodobnosťou nepriechodná, keďže časti občanov už boli dlhopisy preplatené, ďalšia časť ich predala. Doplatili by na to teda tí, ktorí svoj dlhopis držia naďalej na svojich osobných účtoch v SCP.

Za najreálnejšiu alternatívu považuje kolektív autorov kombináciu viacerých alternatív. Ide predovšetkým o koncept verejnej obchodovateľnosti dlhopisov v roku 2000 (variant C) spojený s výmenou dlhopisov za akcie strategických podnikov (variant E), resp. "nového štátneho fondu" (variant F). Vzhľadom na nízku likviditu FNM a ohrozenie makroekonomickej stability spojené s nárazovým výrazným zvýšením množstva peňazí v obehu však zároveň bude treba rozložiť termín splatnosti dlhopisov (napr. predĺženie splatnosti variant B) s tým, že k pôvodne ohlásenému termínu by sa preplatili dlhopisy len časti občanov. Možno to dosiahnuť novelou zákona s určením napríklad novej vekovej hranice.