ie. Ich efektívnosť v posledných rokoch výrazne klesá. Najlepšie to vidieť na rozdielnom raste tržieb a zisku pred zdanením. Kým v roku 1994 podiel zisku pred zdanením na tržbách predstavoval 25,4 %, tak v roku 1998 poklesol na 4,8 %. Alarmujúci stav znižujúcej sa efektívnosti bol vyvolaný neochotou štátu vzdať sa vlastníckych práv v štátnych monopoloch. Dosah vlády na riadenie štátnych monopolov bol absolútny a prinášal pre vládu nesporné výhody, ktorými mohla vplývať na chod ekonomiky. Politické strany (koaličné aj opozičné) majú malú alebo žiadnu snahu odštátniť tieto podniky. Spravovanie štátnych monopolov totiž prináša politickým stranám nesporné výhody, ktoré v knihe Od spoločného k súkromnému - 10 rokov privatizácie na Slovensku analyzujú jej autori:
1. Moc ovplyvňovať tok finančných prostriedkov.
Okrem daňovej povinnosti majú totiž niektoré štátne podniky (SPP a telekomunikácie) povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu mimoriadne odvody, ktoré vstupujú do rozpočtu ako nedaňové príjmy a vláda ich používa na krytie svojich výdavkov. Výrazné schodkové hospodárenie štátneho rozpočtu od roku 1996 si vyžiadalo väčší nápor na mimoriadne odvody. Kým v rokoch 1994 až 1996 podiel odvodov do ŠR na zisku pred zdanením v prípade SPP tvoril 9 %, tak v roku 1997 to bolo už 21 % a v roku 1998 dokonca 23 %. (To súvisí aj s klesajúcim ziskom SPP.) Štát tak odčerpával prostriedky mimoriadnymi odvodmi do štátneho rozpočtu alebo ich nadobúdal ako významný alebo jediný akcionár.
2. Moc odmeňovať vyvolaná politickým dosadzovaním manažmentu.
Post riaditeľa prirodzeného monopolu nebol a nie je postom manažérskym, ale najmä politickým. Výsledkom takéhoto obsadzovania vedúcich postov v prirodzených monopoloch boli kontroverzné rozhodnutia a aktivity, ktoré navonok pôsobili efektne, avšak poškodzovali nielen záujmy samotných prirodzených monopolov, ale predovšetkým občanov. Prirodzené monopoly sa stávali menej efektívnymi, čo sa prejavilo na ich hospodárskych výsledkoch. Úlohou takto politicky dosadeného generálneho riaditeľa bolo zabezpečiť dostatočný prísun finančných prostriedkov pre politickú stranu, čo sa praktizovalo prostredníctvom imidžových kampaní a s pomocou vybranej reklamnej agentúry. Nízka úroveň správy podnikov vyplývajúca z politického obsadzovania manažérskych postov by sa mohla od 1. januára 2000 výrazne zmeniť. Vrcholoví predstavitelia prirodzených monopolov by mali prejsť na systém manažérskych zmlúv. Plnenie manažérskych zmlúv sa bude vyhodnocovať v polročných intervaloch. Manažérska zmluva bude určovať každému riaditeľovi odlišné podmienky. Spoločný však bude relatívne nízky základný plat, ale veľmi silná motivačná zložka. Táto zložka bude závisieť od toho, ako dokáže manažér stabilizovať, racionalizovať alebo dokonca zlepšovať pozíciu monopolu. Kľúčovým predpokladom zavedenia systému manažérskych zmlúv je vylúčenie klientelizmu a korupcie z procesu výberu renomovaných manažérov.
3. Moc financovať politické strany.
Na Slovensku sú všetky prirodzené monopoly pod kontrolou politických strán. Navyše, zakladateľom prirodzených monopolov sú jednotlivé rezortné ministerstvá, takže medzi jednotlivými ministrami a manažmentom prirodzených monopolov existuje na jednej strane vzťah podriadenosti, na druhej strane vzťah politickej nekompatibility, lebo minister zakladateľského ministerstva môže byť inej politickej orientácie ako generálny riaditeľ prirodzeného monopolu. Táto situácia potom vedie ku kontraproduktívnym rozhodnutiam, ktoré sú na jednej strane v súlade s rozhodnutím politickej strany, na druhej strane však nemusia byť v záujme vlády a naopak. V pozadí obsadzovania jednotlivých riadiacich postov je tvrdý politický boj a "koaličné dohovory" na ovládnutie toho-ktorého štátneho monopolu.
4. Moc umelo ovplyvňovať hospodársku politiku.
Kontrolu prirodzených monopolov využívali politici na umelé a nezdravé ovplyvňovanie hospodárskej politiky. Udržiavanie regulovaných cien na nízkej úrovni nedržiacej krok s ostatnými cenami spôsobovalo neefektívnu spotrebu tovarov s regulovanou cenou a ich plytvanie. Zamestnanosť v prirodzených monopoloch sa na rozdiel od ostatných podnikateľských subjektov neposudzovala podľa možností firmy, ale ako nástroj politiky zamestnanosti, čo viedlo k umelému udržiavaniu počtu pracovníkov. Do tretice, vysoké úvery prirodzených monopolov viedlo k umelej stimulácii rastu HDP.
5. Moc podporovať súkromné hospodárske subjekty.
Na tunelovanie štátnych monopolov v priebehu transformačného procesu upozorňovali nielen novinári, ale tiež politici a nezávislí ekonómovia. Postavenie štátneho monopolu a sila jeho manažmentu v slovenskej ekonomike totiž dovoľuje podnik (legálne) vytunelovať, čiže previesť aktíva vo forme finančných prostriedkov alebo kapitálu na súkromnú spoločnosť, odkiaľ tieto prostriedky putujú na rôzne účely ako vlastné obohatenie, financovanie politických strán a pod. Tunelovanie štátnych monopolov má a malo viacero podôb. Medzi najčastejšie však patria tieto jeho formy:
nákupy cez sprostredkovateľa bez vypísania verejnej súťaže, resp. prostredníctvom zmanipulovanej verejnej súťaže (zariadenia kancelárií, počítačové systémy…),
podpisovanie fiktívnych zmlúv, ktoré tretie osoby riadne vyfakturovali, štátny monopol riadne vyplatil, avšak nikdy neboli dodané,
uzatváranie nevýhodných zmlúv v prospech tretích osôb (nevýhodné lízingové zmluvy, nevýhodné prenájmy…),
financovanie reklamných kampaní na podporenie imidžu,
nákupy neatraktívnych akcií stratových podnikov za ceny vyššie ako trhové,
úhrada prostredníctvom vystavenia vlastných zmeniek,
vymáhanie pohľadávok prostredníctvom tretích osôb za neprimerane vysoké poplatky,
výpredaj majetku za neobvykle nízke ceny.
