BRATISLAVA (SME - sjm) - Vedci, ktorým sa prednedávnom podarilo rozlúštiť kód chromozómu 22, investovali ďalších 3,2 mil. dolárov do nových počítačových technológií Alpha od Compaqu. V správe o novom triumfálnom objave, ktorú uverejnil vedecký časopis Nature, vedci ústavu Sanger Center uviedli, že svoj fenomenálny objav by bez terajšej clusterovej siete 250 systémov Alpha nemohli uskutočniť. Ústav Sanger Centre od samotného začiatku používal pracovné stanice Compaq, serverové clustery Alpha a nezávislé diskové polia pre archiváciu dát. Odborníci požadovali rozšíriteľný systém, ktorý bude schopný pracovať nepretržite a poradí si aj s možnými komplikáciami, bez toho, aby pri tom došlo k zrúteniu alebo prerušeniu vedeckých výpočtov. Cieľom bolo vytvoriť voľne spojené logické clustery, na ktoré by bolo možné rozdeliť záťaž. Pri exponenciálnom raste výkonov moderných počítačov sa ústavu Sanger Centre a jeho medzinárodným spolupracovníkom podarilo do dnešného dňa dekódovať jednu tretinu z troch miliárd základných dvojíc DNA a do roku 2003 by sa im malo podariť vytvorenie konečnej postupnosti genómu. Aby Sanger Centre zvládol neustále sa zväčšujúce množstvo dát, vytvoril architektúru dátového skladu, ktorá je hierarchická a nezávislá od systému. Jedna z prvých sietí typu Storage Area Networks (SAN) zaisťovala, aby výpočtové prvky a diskové polia boli od seba v sieti oddelené a vedci ich tak mohli nezávisle na sebe odlišovať. SAN zároveň dovoľuje priebežne podľa potreby pridávať ďalšie moduly. Technológia Compaq je dostatočne flexibilná, takže je možné neustále ju obnovovať v súlade s rastúcimi potrebami ústavu Sanger Centre. Napríklad mapovanie a sledovanie postupnosti časti projektu ľudského genómu, ktorý predstavuje jednu tretinu celej mapy, zaberá v súčasnosti kapacitu 3,5 TB. Nemali by sme za-búdať, že chromozóm 22 je jeden z najmenších ľudských chromozómov, takže kapacita pamäte, ktorá bude potrebná na vytvorenie kompletnej mapy, bude rádovo vyššia. Veľkou výzvou pre vedcov ústavu je dekódovanie ďalších 2 miliárd dvojíc DNA, ktoré predstavujú zvyšok ľudského genofondu, ako aj zmapovanie ďalších 22 ľudských chromozómov. Ak budeme poznať podrobne obsah jednotlivých génov, bude možné zistiť, či existujú konkrétne oblasti chromozómov, ktoré sa spájajú s niektorou chorobou. Taktiež sa otvára možnosť porovnávania kompletných genómov odlišných organizmov.