"Je to vaše," týmito slovami odovzdal symbolicky bývalý americký prezident Jimmy Carter v utorok Paname prieplav a okolité územia pod americkou správou, čím dotiahol do konca to, čo v roku 1977 podpísaním dvoch dohôd o tejto frekventovanej vodnej ceste, spájajúcej Atlantický oceán s Tichým, začal. Kým Panamčania oslavovali, že od roku 1903 sa stali pánmi nad celým svojím územím vlastne prvýkrát, mnohí z nich vyčítali najvyšším predstaviteľom vo Washingtone, že si túto udalosť neuctili svojou prítomnosťou. V USA to celé prešlo v tichosti a bez fanfár. Na slávnostný akt pri prieplave, na ktorom bol prítomný španielsky kráľ a prezidenti niekoľkých juhoamerických štátov, prišli za americkú stranu len tajomníci vlády a kongresmani a symbolické podpísanie dokumentu, ktorým sa USA zriekajú panamského územia, pripadlo Carterovi, ktorý už dávno vo vrcholnej politike nepôsobí. Prezident Bill Clinton aj jeho ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová boli príliš zaneprázdnení. Oficiálne prejde prieplav a okolité územie pod panamskú správu 31. decembra tohto roku.
Dohody o Panamskom prieplave z roku 1977 sú v USA dodnes dosť nepopulárne a mnohí politici za ne zaplatili vysokú cenu - Carterom počnúc. V roku 1978 Senát síce s prevahou jediného hlasu obe dohody ratifikoval, no nesúhlas Američanov sa odrazil v roku 1980 v prezidentských voľbách, ktoré vyhral Ronald Reagan. Mnohí republikáni i dnes vyčítajú Carterovi, že pred 22 rokmi súhlasil s tým, aby Panamčania sami rozhodli o prítomnosti amerických vojakov na svojom území. Panama americkú prítomnosť odmietla a pred pár mesiacmi prevzala kľúč aj od poslednej zo 14 amerických vojenských základní. Panama však nemá stálu armádu a mnohí vidia v odchode Američanov bezpečnostné riziká, aj keď podľa zmluvy majú USA právo vojensky zasiahnuť, keď bude ohrozená neutralita prieplavu. Nevôľu vyvoláva aj to, že z prieplavu, ktorý vybudovali Američania, budú teraz tiecť zisky do panamskej štátnej pokladnice.
Clinton sa preto snažil, aby sa jeho meno s panamskými dohodami nespájalo, no na to, aby vyjednal predĺženie vojenskej prítomnosti v Paname, nevyvinul seriózne úsilie, aj keď mnohí Panamčania jej boli naklonení a privítali by zisky, ktoré im z amerických základní mohli tiecť ďalej. Obavy vzbudzuje aj hongkonská spoločnosť Hutchison Whampoa, ktorá prevádzkuje terminály na oboch stranách kanála. Spoločnosť, ktorá je údajne prepojená s komunistickou Čínou, má vraj v moci zastaviť premávku medzi oboma oceánmi, aj keď popiera, že by mala priamy vplyv na pohyb lodí cez kanál.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
